Bratislava 29. mája (TASR) – Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu si praje, aby EÚ zaobchádzala s Tureckom ako s rovnocenným partnerom. Podľa neho by sa predstavitelia EÚ mali konečne rozhodnúť a byť k Turecku úprimní. Ak EÚ neudelí bezvízový styk občanom jeho krajiny, minister tvrdí, že Turecko má právo pozastaviť migračnú dohodu. V rozhovore pre TASR na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2017 Bratislava Forum povedal aj to, že EÚ by sa mala snažiť pochopiť pocity Turkov, tureckú traumu a prečo zrazu ľudia začali požadovať trest smrti.

Ako by ste zhodnotili súčasný vzťah medzi Tureckom a EÚ?
Súčasný vzťah medzi EÚ a Tureckom nie je na takej úrovni, akú by sme si predstavovali. Požiadali sme o plné členstvo v EÚ, podpísali sme aj dohodu. Musíme sa sústrediť na rokovanie, aby sme otvorili viac kapitol. Nanešťastie, negatívne vyhlásenia, rétorika, dvojité štandardy, nárast xenofóbie, diskriminácia, intolerancia a tendencie v Európe zhoršujú vzájomné vzťahy EÚ a Turecka. Preto musíme revitalizovať tento proces. Aj z toho dôvodu sa turecký prezident Recep Tayyip Erdogan stretol s európskymi predstaviteľmi Jeanom-Claudeom Junckerom, Donaldom Tuskom a Antoniom Tajanim. Nie je tajomstvom, čo očakávame od Európy. Chceme, aby zaobchádzala s Tureckom ako s rovnocenným partnerom a vyvarovala sa dvojitých štandardov. Uvedomujeme si, že Turecko má svoje domáce úlohy a musíme si ich spraviť, ale zároveň aj EÚ má svoje úlohy, ktoré si musí urobiť.

V súčasnej situácii, je členstvo Turecka v EÚ z vášho pohľadu a pohľadu bežných občanov stále reálne?
Závisí to od EÚ. EÚ by nám mala ponúknuť politické rozhodnutia a nie technické. Ako som povedal, sme pripravení otvoriť ďalšie kapitoly a rokovať o nich, naplniť ich. Takže to nie je technický problém. Ak EÚ politicky rozhodne o tom, že prijme Turecko ako právoplatného člena, môžeme tento proces ukončiť v krátkom čase. Pozrime sa na Čiernu horu. V priebehu troch rokov boli schopní otvoriť 28 kapitol. V našej situácii 14 kapitol je blokovaných Európskou komisiou a niektorými členskými štátmi. Čiže pred nami je politická prekážka, nie technická.

Hovoríte, že rozhodnutie je na EÚ. Ale dôležitý je aj váš záujem. Aj po tých rokoch máte stále záujem o členstvo v EÚ?
Napriek tomu, že záujem našich občanov o členstvo v EÚ klesá, vláda má stále záujem, je to náš strategický cieľ. Avšak, čo je pre nás dôležitejšie, EÚ by sa mala rozhodnúť. Nemôže to takto ďalej pokračovať. Rozhodli sme sa byť členmi EÚ pred takmer 60 rokmi. Mnoho rokov predtým, ako som sa narodil.

Koľko času dávate ešte EÚ na to, aby sa rozhodla?
Práve na summite NATO v Bruseli sme sa na to pýtali. Je to na nich. Ale nemôže to takto ďalej pokračovať. Niektoré krajiny hovoria, že Turecko je dôležité a malo by byť členom EÚ, iné, že by sa mal proces zastaviť, ďalšie, že by sme mali plniť kritériá, s čím my nemáme problém. Ale sú aj krajiny, ktoré sú kategoricky proti členstvu Turecka v EÚ. Nanešťastie, nie sú k nám úprimné. Keď sú vo svojich krajinách, hovoria niečo iné, ako keď sú v Bruseli. Keď sa s nimi stretneme na verejnosti, hovoria zase niečo iné, ako keď s nimi rokujeme za zatvorenými dverami.

Foto: TASR/AP

Medzi Tureckom a EÚ platí od minulého roka migračná dohoda. V prípade, ak EÚ pozastaví váš prístupový proces a povie, že vás v EÚ nechce, čo spravíte s touto dohodou?
Migračná dohoda nemá nič spoločné s členstvom Turecka v EÚ. Sú to dve odlišné záležitosti. V Európe sú mnohé výzvy a migračnej kríze musíme čeliť spoločne. Jednou z nich je neregulovaná migrácia. Toto je problém, ktorému nemôže čeliť členský štát sám. V tejto otázke musíme spolupracovať. Navrhli sme EÚ, aby riešila tento problém. Ponúkali sa rozdielne alternatívy. Vybrali sme tú najradikálnejšiu, pre Turecko riskantnú, avšak uvedomujeme si, že tento problém musíme vyriešiť. Musíme zastaviť umieranie utečencov. To je dôvod, prečo sme pristúpili na dohodu. S touto dohodou sú však previazané ďalšie dve dohody, ktoré sme podpísali v decembri 2013 – readmisnú dohodu, na základe ktorej bude Turecko vracať akéhokoľvek ilegálneho migranta bez akejkoľvek diskriminácie a dohodu o liberalizácii vízového režimu. Tureckí občania si zaslúžia bezvízový režim. Toto je súčasť dohody. Turecko už plne implementovalo dohodu. EÚ si splnila iba jeden záväzok – za každého utečenca, ktorého vrátime z Grécka, EÚ presídli sýrskych utečencov v členských štátoch EÚ. Únia tento záväzok implementovala úspešne. Ale na základe tejto migračnej dohody by EÚ mala začať aj s tzv. dobrovoľným presídľovaním, keď sa počet ilegálnych prekročení hraníc dramaticky zníži alebo sa ustáli na uspokojujúcej úrovni. Momentálne sme mali toto prekročenie na úrovni 99 percent, odkedy sme podpísali dohodu. Takže v súčasnosti sa musí pristúpiť i k dobrovoľnému presídľovaniu. Po tretie EÚ prisľúbila tri miliardy eur Sýrčanom do konca 2016. Iba 25 percent z troch miliárd boli uhradené. A EÚ prisľúbila ďalšie tri miliardy do konca roka 2018. V súčasnosti sme už v polovici roka 2017. Na základe migračnej dohody EÚ prisľúbila taktiež otvoriť ďalšie kapitoly s Tureckom. Teda táto dohoda nemá nič spoločné s členstvom v EÚ. Iba jeden aspekt – otvorenie nových kapitol. Ak EÚ neudelí bezvízový styk tureckým občanom, máme právo pozastaviť migračnú dohodu, ktorú sme podpísali minulý rok v marci.

Takže chcete povedať, že vy ste si splnili svoje sľuby a teraz je na rade EÚ.
Áno.

Pripúšťate jedine plné členstvo, respektíve privilegované nie je pre vás postačujúce?
Podpísali sme dohodu v ktorej sa hovorí o plnom členstve. Ak EÚ preferuje inú alternatívu, mala by byť k nám úprimná.

Po referende jednou z veľkých otázok je taktiež otázka trestu smrti. Predstavitelia EÚ povedali, že táto otázka je pre nich neprípustná, tzv. red line. Aký máte vy na to názor?
EÚ by sa mala snažiť pochopiť pocity Turkov a traumu v Turecku. Toto je hlavný problém EÚ. Nikdy sa nesnaží pochopiť druhých. Veria tomu, že oni sú páni, dávajú si podmienky, všetkým hrozia, vždy hovoria berte, alebo nechajte tak. Musia však pochopiť, prečo zrazu ľudia začali požadovať trest smrti. Neprišli ani do Ankary, aby pochopili našu traumu. A keď ho ľudia žiadajú, pohrozia Turecku. Je tu nejaké rozhodnutie parlamentu? Zatiaľ nie je. Máme stretnutia v Turecku, keď o tom prezident alebo ja hovoríme, ľudia začnú kričať – trest smrti, trest smrti. Ten istý problém mám doma. Moja manželka bola zástankyňou trestu smrti, pravdepodobne ho stále podporuje. Snažím sa to pochopiť. A hlavný dôvod je, že sme v minulosti veľa trpeli pre teroristické útoky. Nie je ľahké bojovať s terorizmom v Turecku. Prišli sme takmer o 40.000 ľudí. Ľudia vyšli do ulíc, na námestia, na letiská, aby porazili rôzne sprisahania. Videli, ako brutálne zabíjajú ľudí, videli, ako ich vlastní vojaci bombardovali turecký národ stíhačkami F-16, turecký parlament helikoptérami a tanky útočili priamo na ľudí. Ako môže ľudská bytosť útočiť tankami na ľudí? Ľudia si preto povedali, že toto nemôžu byť ľudské bytosti, musia byť popravení. Toto sú emócie Turkov. A keď je takáto požiadavka, žiadny politik ju nemôže ignorovať. Európa nechápe, v akej sme ťažkej situácii. Dávajú nám podmienky, vyhrážajú sa. Príďte a porozprávajte sa s nimi. Na summite sa európski predstavitelia rozprávali o všetkých týchto záležitostiach s prezidentom Erdoganom, pochopili, čo im povedal. Povedal, že je to na tureckom parlamente. Ak turecký parlament zmení ústavu, príde to ku mne. Prečo je EÚ taká znepokojená, prečo hovorí, že je to "red line", alebo ak urobíte toto, my zase toto, potrestáme vás. Reakcie a emócie Turkov vzrastajú. Namiesto toľkých vyhlásení by mali prísť a rozprávať sa priamo s nami. Tento spôsob uprednostňujeme.