Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Turecko rozmiestnilo svojich vojakov na severe Cypru v roku 1974 v reakcii na prevrat vedený podporovateľmi pripojenia ostrova ku Grécku.
Autor TASR
Nikózia 30. júna (TASR) - Grécko a cyperskí Gréci by sa mali "zobudiť zo svojho sna", že Ankara stiahne všetkých svojich vojakov z Cypru a vzdá sa vojenských nárokov ako súčasti akejkoľvek dohody o opätovnom zjednotení etnicky rozdeleného ostrova. Vo švajčiarskom horskom stredisku Crans-Montana, kde od stredy prebieha nové kolo rozhovorov o zjednotení Cypru, to vo štvrtok podľa agentúry AP vyhlásil turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu.
"Toto je posledné stretnutie. Nemôžeme rokovať o týchto otázkach takýmto spôsobom donekonečna," povedal Čavušoglu novinárom v hoteli, kde je ubytovaný.
Šéf tureckej diplomacie odmietol jednu z hlavných požiadaviek cyperských Grékov, aby Turecko stiahlo zo severnej časti ostrova svojich 35.000 vojakov.
"To je ich sen. Mali by sa z tohto sna prebudiť a vzdať sa ho," konštatoval Čavušoglu s tým, že grécka strana by mala prísť s "rozumnejšími návrhmi".
"Tieto rozhovory nie sú len o bezpečnosti a zárukách," povedal Čavušoglu. "Buď bude dohoda o všetkých otázkach, alebo nebude žiadna dohoda."
Turecko rozmiestnilo svojich vojakov na severe Cypru v roku 1974 v reakcii na prevrat vedený podporovateľmi pripojenia ostrova ku Grécku. Ankara tvrdí, že na tento krok jej dala oprávnenie ústava z roku 1960.
Cyperskí Gréci však považujú vojakov za hrozbu a chcú, aby ich odchod bol súčasťou akejkoľvek dohody o znovuzjednotení ostrova. Tiež chcú zrušiť právo vojenského zásahu tzv. ručiteľských štátov Grécka, Turecka a Veľkej Británie. Naopak - menšinoví cyperskí Turci sú proti odchodu vojakov a Turecko vnímajú ako svojho ochrancu.
Cyperský prezident Nikos Anastasiadis podľa AP uviedol, že na štvrtkových rozhovoroch nebol zaznamenaný výrazný pokrok a po procedurálnej stránke stagnujú. Čavušoglu ale údajne naznačil, že je pripravený zmierniť svoje návrhy týkajúce sa bezpečnosti, ak dôjde k pokroku v ďalších kľúčových otázkach, ktoré treba vyriešiť v paralelných rokovaniach.
Jednou z kľúčových záležitostí, na ktorej trvajú cyperskí Turci, je rotujúce predsedníctvo, ktoré by im umožnilo zdieľať moc s cyperskými Grékmi.
Účastníci rozhovorov dúfajú, že dnešná prítomnosť generálneho tajomníka OSN Antónia Guttereresa na rokovaniach pomôže dostať obe strany bližšie k dohode.
"Toto je posledné stretnutie. Nemôžeme rokovať o týchto otázkach takýmto spôsobom donekonečna," povedal Čavušoglu novinárom v hoteli, kde je ubytovaný.
Šéf tureckej diplomacie odmietol jednu z hlavných požiadaviek cyperských Grékov, aby Turecko stiahlo zo severnej časti ostrova svojich 35.000 vojakov.
"To je ich sen. Mali by sa z tohto sna prebudiť a vzdať sa ho," konštatoval Čavušoglu s tým, že grécka strana by mala prísť s "rozumnejšími návrhmi".
"Tieto rozhovory nie sú len o bezpečnosti a zárukách," povedal Čavušoglu. "Buď bude dohoda o všetkých otázkach, alebo nebude žiadna dohoda."
Turecko rozmiestnilo svojich vojakov na severe Cypru v roku 1974 v reakcii na prevrat vedený podporovateľmi pripojenia ostrova ku Grécku. Ankara tvrdí, že na tento krok jej dala oprávnenie ústava z roku 1960.
Cyperskí Gréci však považujú vojakov za hrozbu a chcú, aby ich odchod bol súčasťou akejkoľvek dohody o znovuzjednotení ostrova. Tiež chcú zrušiť právo vojenského zásahu tzv. ručiteľských štátov Grécka, Turecka a Veľkej Británie. Naopak - menšinoví cyperskí Turci sú proti odchodu vojakov a Turecko vnímajú ako svojho ochrancu.
Cyperský prezident Nikos Anastasiadis podľa AP uviedol, že na štvrtkových rozhovoroch nebol zaznamenaný výrazný pokrok a po procedurálnej stránke stagnujú. Čavušoglu ale údajne naznačil, že je pripravený zmierniť svoje návrhy týkajúce sa bezpečnosti, ak dôjde k pokroku v ďalších kľúčových otázkach, ktoré treba vyriešiť v paralelných rokovaniach.
Jednou z kľúčových záležitostí, na ktorej trvajú cyperskí Turci, je rotujúce predsedníctvo, ktoré by im umožnilo zdieľať moc s cyperskými Grékmi.
Účastníci rozhovorov dúfajú, že dnešná prítomnosť generálneho tajomníka OSN Antónia Guttereresa na rokovaniach pomôže dostať obe strany bližšie k dohode.
