Fínsko a Švédsko minulý týždeň oficiálne požiadali o vstup do NATO, čím sa odchýlili od politiky neutrality, akú dovtedy presadzovali celé desaťročia.
Autor TASR
Ankara 27. mája (TASR) - Turecko očakáva, že Švédsko a Fínsko podniknú konkrétne kroky a prestanú podporovať teroristické skupiny. Ankara by potom prestala blokovať proces vstupu týchto krajín do NATO, povedal v piatok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, informuje agentúra Reuters.
Fínsko a Švédsko minulý týždeň oficiálne požiadali o vstup do NATO, čím sa odchýlili od politiky neutrality, akú dovtedy presadzovali celé desaťročia. Stalo sa tak v dôsledku zmeny verejnej mienky vyvolanej obavami v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Obe severské krajiny dúfali v rýchly prístupový proces a mnohí členovia NATO tvrdili, že pôjde o historické rozšírenie Aliancie.
Ankara však začiatok ich prístupových rokovaní zablokovala. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pritom Štokholm a Helsinki obvinil, že poskytujú útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a tiež stúpencom stúpencom exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stojí za neúspešným pokusom o prevrat v Turecku z roku 2016.
Reuters v tejto súvislosti pripomína, že krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v NATO, potrebuje na vstup do Aliancie súhlas všetkých jej 30 členských krajín.
"V súvislosti s obavami Turecka, je potrebné spraviť konkrétny krok... Musia prestať podporovať terorizmus," povedal Čavušoglu na tlačovej konferencii.
Delegácie oboch severských krajín rokovali v stredu v Ankare s predstaviteľmi Turecka. Hovorca Erdogana neskôr uviedol, že Ankara zaznamenala pozitívny postoj smerom k uvoľneniu tzv. zbrojného embarga, ktoré voči nej v roku 2019 zaviedlo Švédsko aj Fínsko.
Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová na Twitteri označila dialóg s tureckou stranou za konštruktívny a dodala, že vzájomné rozhovory budú pokračovať.
Švédsko aj Fínsko zakázali v roku 2019 vývoz zbraní do Turecka, čím reagovali na vojenskú ofenzívu Ankary v Sýrii zameranú proti milície sýrskych Kurdov, ktoré sú známe pod názvom Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG). Ankara považuje YPG za odnož zakázanej PKK, ktorú Turecko, ale aj USA a EÚ zaradili na zoznam teroristických skupín.
Fínsko a Švédsko minulý týždeň oficiálne požiadali o vstup do NATO, čím sa odchýlili od politiky neutrality, akú dovtedy presadzovali celé desaťročia. Stalo sa tak v dôsledku zmeny verejnej mienky vyvolanej obavami v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Obe severské krajiny dúfali v rýchly prístupový proces a mnohí členovia NATO tvrdili, že pôjde o historické rozšírenie Aliancie.
Ankara však začiatok ich prístupových rokovaní zablokovala. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pritom Štokholm a Helsinki obvinil, že poskytujú útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a tiež stúpencom stúpencom exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stojí za neúspešným pokusom o prevrat v Turecku z roku 2016.
Reuters v tejto súvislosti pripomína, že krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v NATO, potrebuje na vstup do Aliancie súhlas všetkých jej 30 členských krajín.
"V súvislosti s obavami Turecka, je potrebné spraviť konkrétny krok... Musia prestať podporovať terorizmus," povedal Čavušoglu na tlačovej konferencii.
Delegácie oboch severských krajín rokovali v stredu v Ankare s predstaviteľmi Turecka. Hovorca Erdogana neskôr uviedol, že Ankara zaznamenala pozitívny postoj smerom k uvoľneniu tzv. zbrojného embarga, ktoré voči nej v roku 2019 zaviedlo Švédsko aj Fínsko.
Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová na Twitteri označila dialóg s tureckou stranou za konštruktívny a dodala, že vzájomné rozhovory budú pokračovať.
Švédsko aj Fínsko zakázali v roku 2019 vývoz zbraní do Turecka, čím reagovali na vojenskú ofenzívu Ankary v Sýrii zameranú proti milície sýrskych Kurdov, ktoré sú známe pod názvom Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG). Ankara považuje YPG za odnož zakázanej PKK, ktorú Turecko, ale aj USA a EÚ zaradili na zoznam teroristických skupín.