CDÚ kancelárky Merkelovej si pred tohtoročnými voľbami do Spolkového snemu zriadila propagačné centrum s jazykolomným názvom #fedidwgugl-Haus v niekdajšom obchodnom dome Jandorf v centre Berlína.
Autor TASR
Berlín 23. septembra (TASR) – V niekdajšom obchodnom dome Jandorf v centre Berlína, kde v období NDR sídlil Ústav módneho návrhárstva, si Kresťanskodemokratická únia (CDÚ) kancelárky Angely Merkelovej pred tohtoročnými voľbami do Spolkového snemu zriadila propagačné centrum s jazykolomným názvom #fedidwgugl-Haus. Usmievajúca sa kancelárka z letáku pozýva na prezretie si "schodného programu CDU".
Historická budova mierne zarazí oknami polepenými do nemeckej trikolóry a jej odtieňov, ktoré CDU – inak tradične "čierna" strana – používa vo volebnej kampani. Hneď pri vchode udrie do očí – ale i uší – obrovské plyšové srdce zavesené zo stropu stredovej haly, ktorého tlkot púšťaný zo zvukovej slučky symbolizuje pulzovanie nemeckého hospodárstva. Tepny, ktoré z neho vychádzajú, ukazujú na dve veľkoplošné obrazovky. Na nich sa CDU honosí ekonomickými výsledkami krajiny počas dvanásťročnej vlády Merkelovej.
#fedidwgugl-Haus – ktorého názov je mimochodom zloženinou počiatočných písmen volebného sloganu kresťanských demokratov "Für ein Deutschland, in dem wir gut und gerne leben" (Pre Nemecko, v ktorom dobre a radi žijeme) – stavil na ošarpanosť a moderné technológie. V jednom rohu niekdajšieho obchodného domu, v tom najlepšie osvietenom, kam to návštevníka akosi prirodzene ťahá, si nemožno nevšimnúť štylizovane ošarpané steny a ešte dezolátnejší strop. Rohu však kraľujú dva roboty – Dave a Emma – ako symboly prichádzajúcej éry digitalizácie.
"Tá mašina s papiermi je super, pred chvíľou sme si to vyskúšali," povedala pre TASR mladá žena s dvoma školopovinnými deťmi. Pripustila, že k CDU jej takýto počin nie príliš sedí, ale "toto spravili dobre".
Po displeji s priloženým elektronickým perom kreslili predovšetkým deti. Stačilo nakresliť, chvíľu počkať a robot Dave – alebo masívna hydraulická ruka – sa rozhýbal. Spoza seba zodvihol z kôpky na zemi papierik, predložil ho Emme tak, aby mala pohodlie a tá naň pomalými ťahmi nakreslila obrázok z displeja. Vrtký Dave sa potom znova otočil a úhľadne prilepil papierik na stenu alebo okno.
"Máme slobodu a demokraciu, takže si každý môže napísať, čo chce. Samozrejme, ak niekto nakreslí hákový kríž alebo nejaký vulgárny obrázok, tak to nepovolím. Ale ak napríklad napíše 'Volím FDP', tak to samozrejme pustím," vysvetlil trochu nenápadný mladý muž s notebookom na stolčeku.
Schodný program CDU si opäť získal najmä tých, ktorí ešte zopár volebných období nebudú môcť ísť k urnám, aj na druhej, temnejšej strane haly. Práve deti poskakovali pred čudesnou obrazovkou, ktorá fungovala ako zrkadlo, avšak prizerajúcemu sa namiesto hlavy vykreslila obrovský smajlík – usmievajúci sa alebo mračiaci sa, podľa výrazu tváre. Jeden postarší pán prizerajúci sa zobďaleč však vyzeral spokojne.
"Je to veľmi dobrá nová myšlienka predstaviť takto svoj program v dome a nechať návštevníkov, aby si ho zažili. Je to naozaj jedinečné, návštevníkov to vtiahne do diania, môžu byť aktívni a je to celé zábavné. Avšak nie je to iba o zábave, ale aj o informáciách. Je to oveľa lepšie než čítať 200 strán papierov," povedal a vykročil smerom k displejom, kde hráč mohol jednoduchým klepaním po obrazovke ochraňovať školáčika pred nadávkami alebo planétu pred kybernetickými útokmi.
Kým na prízemí, vrátane "rodinnej" obývačky postavenej z kartónových škatúľ, sa prechádzali asi dva tucty ľudí, poschodie domu predstavujúceho schodný program okrem dvoch či troch zablúdencov v sobotu popoludní – iba deň pred voľbami – zívalo prázdnotou.
"Miestnosť mnohorakosti – tu chceme s tebou diskutovať a počuť tvoj názor. Pretože z mnohých názorov pozostáva Nemecko, v ktorom dobre a radi žijeme," stálo na štítku na stene. Diskutovať však nemal kto.
"Takto je to vždy, sú tu vždy nejakí ľudia a všetci chcú informácie o programe," reagovala trochu rozpačito jedna z usporiadateliek stojaca na prízemí s kôpkou tričiek v náručí.
Historická budova mierne zarazí oknami polepenými do nemeckej trikolóry a jej odtieňov, ktoré CDU – inak tradične "čierna" strana – používa vo volebnej kampani. Hneď pri vchode udrie do očí – ale i uší – obrovské plyšové srdce zavesené zo stropu stredovej haly, ktorého tlkot púšťaný zo zvukovej slučky symbolizuje pulzovanie nemeckého hospodárstva. Tepny, ktoré z neho vychádzajú, ukazujú na dve veľkoplošné obrazovky. Na nich sa CDU honosí ekonomickými výsledkami krajiny počas dvanásťročnej vlády Merkelovej.
#fedidwgugl-Haus – ktorého názov je mimochodom zloženinou počiatočných písmen volebného sloganu kresťanských demokratov "Für ein Deutschland, in dem wir gut und gerne leben" (Pre Nemecko, v ktorom dobre a radi žijeme) – stavil na ošarpanosť a moderné technológie. V jednom rohu niekdajšieho obchodného domu, v tom najlepšie osvietenom, kam to návštevníka akosi prirodzene ťahá, si nemožno nevšimnúť štylizovane ošarpané steny a ešte dezolátnejší strop. Rohu však kraľujú dva roboty – Dave a Emma – ako symboly prichádzajúcej éry digitalizácie.
"Tá mašina s papiermi je super, pred chvíľou sme si to vyskúšali," povedala pre TASR mladá žena s dvoma školopovinnými deťmi. Pripustila, že k CDU jej takýto počin nie príliš sedí, ale "toto spravili dobre".
Po displeji s priloženým elektronickým perom kreslili predovšetkým deti. Stačilo nakresliť, chvíľu počkať a robot Dave – alebo masívna hydraulická ruka – sa rozhýbal. Spoza seba zodvihol z kôpky na zemi papierik, predložil ho Emme tak, aby mala pohodlie a tá naň pomalými ťahmi nakreslila obrázok z displeja. Vrtký Dave sa potom znova otočil a úhľadne prilepil papierik na stenu alebo okno.
"Máme slobodu a demokraciu, takže si každý môže napísať, čo chce. Samozrejme, ak niekto nakreslí hákový kríž alebo nejaký vulgárny obrázok, tak to nepovolím. Ale ak napríklad napíše 'Volím FDP', tak to samozrejme pustím," vysvetlil trochu nenápadný mladý muž s notebookom na stolčeku.
Schodný program CDU si opäť získal najmä tých, ktorí ešte zopár volebných období nebudú môcť ísť k urnám, aj na druhej, temnejšej strane haly. Práve deti poskakovali pred čudesnou obrazovkou, ktorá fungovala ako zrkadlo, avšak prizerajúcemu sa namiesto hlavy vykreslila obrovský smajlík – usmievajúci sa alebo mračiaci sa, podľa výrazu tváre. Jeden postarší pán prizerajúci sa zobďaleč však vyzeral spokojne.
"Je to veľmi dobrá nová myšlienka predstaviť takto svoj program v dome a nechať návštevníkov, aby si ho zažili. Je to naozaj jedinečné, návštevníkov to vtiahne do diania, môžu byť aktívni a je to celé zábavné. Avšak nie je to iba o zábave, ale aj o informáciách. Je to oveľa lepšie než čítať 200 strán papierov," povedal a vykročil smerom k displejom, kde hráč mohol jednoduchým klepaním po obrazovke ochraňovať školáčika pred nadávkami alebo planétu pred kybernetickými útokmi.
Kým na prízemí, vrátane "rodinnej" obývačky postavenej z kartónových škatúľ, sa prechádzali asi dva tucty ľudí, poschodie domu predstavujúceho schodný program okrem dvoch či troch zablúdencov v sobotu popoludní – iba deň pred voľbami – zívalo prázdnotou.
"Miestnosť mnohorakosti – tu chceme s tebou diskutovať a počuť tvoj názor. Pretože z mnohých názorov pozostáva Nemecko, v ktorom dobre a radi žijeme," stálo na štítku na stene. Diskutovať však nemal kto.
"Takto je to vždy, sú tu vždy nejakí ľudia a všetci chcú informácie o programe," reagovala trochu rozpačito jedna z usporiadateliek stojaca na prízemí s kôpkou tričiek v náručí.