Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre krajiny zo strednej a východnej Európy sú ambiciózne klimatické ciele EÚ náročné z toho hľadiska, že tieto krajiny sú silne závislé od fosílnych palív, v prípade Poľska je to predovšetkým uhlie.
Autor TASR
Brusel 20. júna (TASR) - Česká republika, Maďarsko a Poľsko vo štvrtok počas diskusií o klíme na summite EÚ v Bruseli zablokovali pokusy ostatných členských krajín Únie dosiahnuť dohodu týkajúcu sa cieľov klimatickej politiky zo zameraním na uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Ich postoj znamená, že hlavy vlád a štátov dostanú ďalšiu príležitosť na dosiahnutie dohody na ďalšom summite v októbri, ktorý bude nasledovať po klimatickom summite OSN v septembri.
Poľsko sa nakoniec nepridalo ku skupine 23 krajín EÚ, ktoré sa zaviazali podporiť ciele EÚ týkajúce sa uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov upozornila, že v kompromisnom návrhu dohody, ktorý nakoniec odsúhlasili všetky národné delegácie, zostal zachovaný cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade s Parížskou klimatickou dohodou, avšak rok 2050 ako hraničný dátum, kedy sa tento cieľ mal stať realitou, sa v záveroch summitu ocitol iba ako poznámka pod čiarou.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki vo štvrtok, ešte pred začatím summitu, upozornil že Poľsko nemôže schváliť navrhovaný dátum 2050 bez toho, aby boli dohodnuté kompenzácie a pomoc pre chudobnejšie krajiny EÚ, aby mohli splniť stanovené klimatické ciele.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa k Poľsku počas diskusií lídrov na túto tému pridala Česká republika a Maďarsko a do istej miery aj Estónsko a nakoniec pozíciu troch zo štyroch krajín Vyšehradskej štvorky podporila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Pre krajiny zo strednej a východnej Európy sú ambiciózne klimatické ciele EÚ náročné z toho hľadiska, že tieto krajiny sú silne závislé od fosílnych palív, v prípade Poľska je to predovšetkým uhlie. Ich odkaz do Bruselu je ten, že príliš vysoké klimatické ciele Únie by boli pre ich ekonomiky nákladné a brzdili by ich konkurencieschopnosť. Okrem toho poukazujú - to je aj pozícia Slovenska na skutočnosť, že tento cieľ okrem zachovania európskej konkurencieschopnosti musí byť spravodlivý a sociálne vyvážený a rovnako musí zohľadniť aj vnútroštátne špecifická členských štátov a rešpektovať ich právo rozhodnúť o vlastnom energetickom mixe.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron patrí medzi štátnikov, ktorí najviac presadzujú stanovenie konkrétneho dátumu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality a tento cieľ v posledných dňoch začalo podporovať aj Nemecko. "Chceme sa zaviazať, že do roku 2050 dosiahneme uhlíkovú neutralitu. Aspoň za Nemecko môžem tento cieľ jednoznačne podporiť," povedala Merkelová novinárom po príchode na summit. Nemecko je nielen najvýkonnejšia ekonomika Európy, ale zároveň aj najväčší znečisťovateľ.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Poľsko sa nakoniec nepridalo ku skupine 23 krajín EÚ, ktoré sa zaviazali podporiť ciele EÚ týkajúce sa uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov upozornila, že v kompromisnom návrhu dohody, ktorý nakoniec odsúhlasili všetky národné delegácie, zostal zachovaný cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade s Parížskou klimatickou dohodou, avšak rok 2050 ako hraničný dátum, kedy sa tento cieľ mal stať realitou, sa v záveroch summitu ocitol iba ako poznámka pod čiarou.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki vo štvrtok, ešte pred začatím summitu, upozornil že Poľsko nemôže schváliť navrhovaný dátum 2050 bez toho, aby boli dohodnuté kompenzácie a pomoc pre chudobnejšie krajiny EÚ, aby mohli splniť stanovené klimatické ciele.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa k Poľsku počas diskusií lídrov na túto tému pridala Česká republika a Maďarsko a do istej miery aj Estónsko a nakoniec pozíciu troch zo štyroch krajín Vyšehradskej štvorky podporila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Pre krajiny zo strednej a východnej Európy sú ambiciózne klimatické ciele EÚ náročné z toho hľadiska, že tieto krajiny sú silne závislé od fosílnych palív, v prípade Poľska je to predovšetkým uhlie. Ich odkaz do Bruselu je ten, že príliš vysoké klimatické ciele Únie by boli pre ich ekonomiky nákladné a brzdili by ich konkurencieschopnosť. Okrem toho poukazujú - to je aj pozícia Slovenska na skutočnosť, že tento cieľ okrem zachovania európskej konkurencieschopnosti musí byť spravodlivý a sociálne vyvážený a rovnako musí zohľadniť aj vnútroštátne špecifická členských štátov a rešpektovať ich právo rozhodnúť o vlastnom energetickom mixe.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron patrí medzi štátnikov, ktorí najviac presadzujú stanovenie konkrétneho dátumu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality a tento cieľ v posledných dňoch začalo podporovať aj Nemecko. "Chceme sa zaviazať, že do roku 2050 dosiahneme uhlíkovú neutralitu. Aspoň za Nemecko môžem tento cieľ jednoznačne podporiť," povedala Merkelová novinárom po príchode na summit. Nemecko je nielen najvýkonnejšia ekonomika Európy, ale zároveň aj najväčší znečisťovateľ.
spravodajca TASR Jaromír Novak
