Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa bilančných materiálov českého Ministerstva zahraničných vecí zorganizovalo Česko v roku 2009 desať summitov.
Autor TASR
Praha 1. júla (TASR) - Česká republika prvýkrát predsedala Rade Európskej únie v roku 2009. V tejto pozícii riešila viacero krízových situácií v Európe, ale aj vo vlastnej krajine. V polovici predsedníctva padla vtedajšia vláda Mirka Topolánka, čo spôsobilo rozruch na domácej aj európskej úrovni, informuje o tom web Euroskop.cz.
Symbolickú štafetu si prevzala od Francúzska 1. januára 2009 a za svoje kľúčové priority si Praha stanovila tri „E“ – ekonomiku, energetiku a Európu vo svete.
V oblasti ekonomiky bolo hlavným cieľom stabilizovať situáciu po globálnej finančnej kríze. V rámci energetiky sa riešila aj ochrana klímy, a to napríklad rokovaním o vývoji efektívnejších technológií či úspore energie. Česko sa tiež angažovalo pri rozširovaní EÚ o ďalšie členské štáty, predovšetkým na západnom Balkáne.
Prvou krízovou situáciou, ktorú musela predsednícka krajina riešiť, bolo zastavenie dodávok plynu z Ruska do Európy. Moskva tak reagovala na spor s Ukrajinou, s ktorou sa nevedela dohodnúť na vyšších cenách a vyvolalo to takzvanú plynovú krízu.
Neskôr sa Česko angažovalo aj v spore medzi Izraelom a palestínskou samosprávou v Gaze. Priamo na mieste sa konflikt pokúšal riešiť minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.
V polovici predsedníctva parlament vyslovil koaličnej vláde Mirka Topolánka nedôveru. Na pozícii predsedu Európskej rady nahradil Topolánka premiér úradníckej vlády Jan Fischer. Únia vtedy vyjadrila Česku dôveru, že aj napriek vnútropolitickej kríze predsedníctvo úspešne dokončí.
Podľa bilančných materiálov českého Ministerstva zahraničných vecí zorganizovalo Česko v roku 2009 desať summitov. Najvýznamnejšou udalosťou bola návšteva amerického prezidenta Baracka Obamu a následný neformálny summit EU-USA. Okrem toho to bol summit s Japonskom a Čínou či summit krajín G20.
Na výdavky spojené s predsedníctvom si Česi stanovili rozpočet 1.9 miliardy českých korún (približne 77 miliónov eur). V Bruseli ich zastupovalo 146 diplomatov a v Česku s nimi spolupracovalo 1500 úradníkov. Pod záštitou Česka sa uskutočnilo 500 kultúrnych akcií.
Symbolickú štafetu si prevzala od Francúzska 1. januára 2009 a za svoje kľúčové priority si Praha stanovila tri „E“ – ekonomiku, energetiku a Európu vo svete.
V oblasti ekonomiky bolo hlavným cieľom stabilizovať situáciu po globálnej finančnej kríze. V rámci energetiky sa riešila aj ochrana klímy, a to napríklad rokovaním o vývoji efektívnejších technológií či úspore energie. Česko sa tiež angažovalo pri rozširovaní EÚ o ďalšie členské štáty, predovšetkým na západnom Balkáne.
Prvou krízovou situáciou, ktorú musela predsednícka krajina riešiť, bolo zastavenie dodávok plynu z Ruska do Európy. Moskva tak reagovala na spor s Ukrajinou, s ktorou sa nevedela dohodnúť na vyšších cenách a vyvolalo to takzvanú plynovú krízu.
Neskôr sa Česko angažovalo aj v spore medzi Izraelom a palestínskou samosprávou v Gaze. Priamo na mieste sa konflikt pokúšal riešiť minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg.
V polovici predsedníctva parlament vyslovil koaličnej vláde Mirka Topolánka nedôveru. Na pozícii predsedu Európskej rady nahradil Topolánka premiér úradníckej vlády Jan Fischer. Únia vtedy vyjadrila Česku dôveru, že aj napriek vnútropolitickej kríze predsedníctvo úspešne dokončí.
Podľa bilančných materiálov českého Ministerstva zahraničných vecí zorganizovalo Česko v roku 2009 desať summitov. Najvýznamnejšou udalosťou bola návšteva amerického prezidenta Baracka Obamu a následný neformálny summit EU-USA. Okrem toho to bol summit s Japonskom a Čínou či summit krajín G20.
Na výdavky spojené s predsedníctvom si Česi stanovili rozpočet 1.9 miliardy českých korún (približne 77 miliónov eur). V Bruseli ich zastupovalo 146 diplomatov a v Česku s nimi spolupracovalo 1500 úradníkov. Pod záštitou Česka sa uskutočnilo 500 kultúrnych akcií.
