Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opozičná Občianska demokratická strana (ODS) hlasovanie chcela o rok odložiť.
Autor TASR
Praha 6. septembra (TASR) - Poslanecká snemovňa českého parlamentu schválila v utorok parížsku klimatickú dohodu, ktorej cieľom je obmedziť globálne otepľovanie. Horná komora dohodu odobrila ešte v apríli. Dokument teraz poputuje na podpis prezidentovi Milošovi Zemanovi, informovala spravodajská televízia ČT24.
Dohoda v dolnej komore parlamentu vyvolala značné kontroverzie, pričom poslanci ju do záverečného čítania postúpili až na piaty pokus. Český minister životného prostredia Richard Brabec jej odobrenie vníma ako malý príspevok ČR k celosvetovému úsiliu o znižovanie emisií skleníkových plynov. Povedal tiež, že klimatickú dohodu doteraz ratifikovalo 160 štátov a ČR je vôbec poslednou krajinou Európskej únie, ktorá tento proces ešte nedokončila.
Brabec zároveň ešte v minulosti viackrát podotkol, že ratifikácia klimatickej dohody nebude pre ČR predstavovať okrem záväzkov, ktoré už dala EÚ, nijaké ďalšie zaťaženie.
Opozičná Občianska demokratická strana (ODS) však napriek tomu hlasovanie chcela o rok odložiť. Šéf poslaneckého klubu ODS Zbyněk Stanjura poukazoval okrem iného na to, že dohoda nie je vymáhateľná a neobsahuje nijaké sankcie. ODS zároveň vyjadrila určité obavy z dosahu dokumentu, v poslaneckej snemovni však svoj návrh nepresadila.
Univerzálna dohoda o zmene klímy, ktorú v decembri roku 2015 uzavrelo v Paríži takmer 200 krajín sveta, pritom nadobudla platnosť už začiatkom vlaňajšieho novembra. Účinnou sa totiž mohla stať po tom, čo ju ratifikovalo prinajmenšom 55 krajín reprezentujúcich minimálne 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Cieľom parížskej klimatickej dohody, ktorá nahradila tzv. Kjótsky protokol z roku 1997, je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím - s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Jej signatári sa teda zaviazali k znižovaniu emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov vznikajúcich pri spaľovaní fosílnych palív.
Americký prezident Donald Trump ešte v júni oznámil, že Spojené štáty od dohody odstúpia, čím vyvolal medzinárodné odsúdenie. Argumentoval tým, že dohoda "trestá" USA a vyžiada si zrušenie miliónov pracovných miest v Spojených štátoch. Od dohody môžu USA oficiálne odstúpiť najskôr v roku 2020.
Dohoda v dolnej komore parlamentu vyvolala značné kontroverzie, pričom poslanci ju do záverečného čítania postúpili až na piaty pokus. Český minister životného prostredia Richard Brabec jej odobrenie vníma ako malý príspevok ČR k celosvetovému úsiliu o znižovanie emisií skleníkových plynov. Povedal tiež, že klimatickú dohodu doteraz ratifikovalo 160 štátov a ČR je vôbec poslednou krajinou Európskej únie, ktorá tento proces ešte nedokončila.
Brabec zároveň ešte v minulosti viackrát podotkol, že ratifikácia klimatickej dohody nebude pre ČR predstavovať okrem záväzkov, ktoré už dala EÚ, nijaké ďalšie zaťaženie.
Opozičná Občianska demokratická strana (ODS) však napriek tomu hlasovanie chcela o rok odložiť. Šéf poslaneckého klubu ODS Zbyněk Stanjura poukazoval okrem iného na to, že dohoda nie je vymáhateľná a neobsahuje nijaké sankcie. ODS zároveň vyjadrila určité obavy z dosahu dokumentu, v poslaneckej snemovni však svoj návrh nepresadila.
Univerzálna dohoda o zmene klímy, ktorú v decembri roku 2015 uzavrelo v Paríži takmer 200 krajín sveta, pritom nadobudla platnosť už začiatkom vlaňajšieho novembra. Účinnou sa totiž mohla stať po tom, čo ju ratifikovalo prinajmenšom 55 krajín reprezentujúcich minimálne 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Cieľom parížskej klimatickej dohody, ktorá nahradila tzv. Kjótsky protokol z roku 1997, je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím - s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Jej signatári sa teda zaviazali k znižovaniu emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov vznikajúcich pri spaľovaní fosílnych palív.
Americký prezident Donald Trump ešte v júni oznámil, že Spojené štáty od dohody odstúpia, čím vyvolal medzinárodné odsúdenie. Argumentoval tým, že dohoda "trestá" USA a vyžiada si zrušenie miliónov pracovných miest v Spojených štátoch. Od dohody môžu USA oficiálne odstúpiť najskôr v roku 2020.
