Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Signatári výzvy považujú za velezradu hlavne tú časť amnestie, ktorá nariadila zastaviť trestné stíhanie v prípadoch, trvajúcich viac ako osem rokov.
Autor TASR
,aktualizované Praha 23. januára (TASR) - Český miliardár a protikorupčný aktivista Karel Janeček, 17 rôznych iniciatív a viaceré osobnosti sa obrátili s výzvou na členov českého Senátu, aby v súvislosti s novoročnou amnestiou podali na prezidenta ČR Václava Klausa žalobu z velezrady. Podobné stanovisko zastáva aj niekdajší minister zahraničných vecí, právnik Cyril Svoboda, podľa ktorého prezident svojvoľným konaním hrubo porušuje ústavný poriadok, informoval internetový server iDNES.cz.
Signatári výzvy považujú za velezradu predovšetkým tú časť amnestie, ktorá nariadila zastaviť trestné stíhanie v prípadoch, trvajúcich viac ako osem rokov. Tzv. abolícia sa dotkne asi dvoch desiatok veľkých hospodárskych prípadov, ktoré sa tak musia uzavrieť.
Klaus podľa iniciátora a autora výzvy Karla Janečka "uprednostnil vyšetrovaných dôvodne podozrivých páchateľov závažných hospodárskych trestných činov pred ich obeťami: Poškodil tým i obraz ČR v zahraničí".
Medzi ďalšími signatármi výzvy sú napríklad dokumentaristka Olga Sommerová, niekdajšia politička a právnička Hana Marvanová, ale aj šéf Hereckej asociácie Jiří Hromada.
Na podanie ústavnej žaloby na prezidenta je potrená podpora trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov a následne do troch mesiacov aj súhlas troch pätín všetkých členov českého Senátu.
Ústavný právník Jan Kysela je však k možnosti podania úspešnej žaloby skeptický, pretože samotný akt amnestie nemôže byť podľa jeho názoru velezradou. Záleží však na tom, aké dôkazy by boli predložené.
Udeľovanie amnestií a zastavovanie trestného stíhania patria medzi právomoci prezidenta ČR, vyplývajúce z platnej ústavy.
Signatári výzvy považujú za velezradu predovšetkým tú časť amnestie, ktorá nariadila zastaviť trestné stíhanie v prípadoch, trvajúcich viac ako osem rokov. Tzv. abolícia sa dotkne asi dvoch desiatok veľkých hospodárskych prípadov, ktoré sa tak musia uzavrieť.
Klaus podľa iniciátora a autora výzvy Karla Janečka "uprednostnil vyšetrovaných dôvodne podozrivých páchateľov závažných hospodárskych trestných činov pred ich obeťami: Poškodil tým i obraz ČR v zahraničí".
Medzi ďalšími signatármi výzvy sú napríklad dokumentaristka Olga Sommerová, niekdajšia politička a právnička Hana Marvanová, ale aj šéf Hereckej asociácie Jiří Hromada.
Na podanie ústavnej žaloby na prezidenta je potrená podpora trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov a následne do troch mesiacov aj súhlas troch pätín všetkých členov českého Senátu.
Ústavný právník Jan Kysela je však k možnosti podania úspešnej žaloby skeptický, pretože samotný akt amnestie nemôže byť podľa jeho názoru velezradou. Záleží však na tom, aké dôkazy by boli predložené.
Udeľovanie amnestií a zastavovanie trestného stíhania patria medzi právomoci prezidenta ČR, vyplývajúce z platnej ústavy.
Mestský súd v Prahe vníma prezidentskú amnestiu ako neústavnú
Celá nedávna amnestia prezidenta ČR Václava Klausa je podľa názoru Mestského súdu v Prahe v rozpore s platnou ústavou krajiny a Ústavný súd ČR by ju preto mal zrušiť alebo upraviť. Vyplýva to z podnetu súdnej inštitúcie, ktorý sa objavil na webe ústavného súdu.
V zdôvodnení Mestský súd v Prahe poukazuje na to, že amnestiu hlavy štátu mala vopred prerokovať vláda a že kontrasignácia premiéra Petra Nečasa nestačí.
Za prípadnú alternatívu zrušenia celej amnestie sa v podnete označuje vyškrtnutie pasáže, ktorá sa týka zastavenia niektorých trestných stíhaní.
Ako je známe, Mestský súd v Prahe 15. januára v rozpore s očakávaním na základe prezidentskej amnestie nezastavil, ale iba prerušil trestné stíhanie pätice ľudí, vrátane niekdajšieho šéfa Českomoravského futbalového zväzu (1993-2001) Františka Chvalovského, kvôli údajným stámiliónovým úverovým podvodom. Článok amnestie, podľa ktorého by stíhanie malo byť zastavené, totiž podľa názoru súdu môže byť v rozpore s Ústavou ČR Už vtedy podpredseda súdu Libor Vávra pre Právo, že inštitúcia v nasledujúcich dňoch prípad predloží Ústavnému súdu ČR.
Za úverové podvody poslal Mestský súd v Prahe Chvalovského v júni 2011 na desať rokov za mreže. Ostatných štyroch obžalovaných odsúdil na nepodmienečné tresty odňatia slobody od šiestich do ôsmich rokov.
Podľa rozsudku si obžalovaní nabrali od Komerčnej banky úvery v celkovej výške takmer 1,5 miliardy Kč a predstierali, že peniaze využijú na financovanie svojich obchodných aktivít. Namiesto toho však z nich platili hlavne predchádzajúce dlhy.
Obhajoba na súde argumentovala, že nešlo o úverové podvody, ale o iný druh financovania, o odkúpenie budúcej pohľadávky.
Vrchný súd v Prahe vlani verdikt prvostupňového súdu zrušil a prípad vrátil na nové prerokovanie, takže kauzou sa mal opäť zaoberať mestský súd v českej metropole.
Mestský súd teraz v podnete upozorňuje, že podľa jeho názoru nebolo napadnuté rozhodnutie schválené riadnym procesným postupom a navyše porušuje rovnosť účastníkov súdneho konania a základné právo vlastniť majetok.
Celá nedávna amnestia prezidenta ČR Václava Klausa je podľa názoru Mestského súdu v Prahe v rozpore s platnou ústavou krajiny a Ústavný súd ČR by ju preto mal zrušiť alebo upraviť. Vyplýva to z podnetu súdnej inštitúcie, ktorý sa objavil na webe ústavného súdu.
V zdôvodnení Mestský súd v Prahe poukazuje na to, že amnestiu hlavy štátu mala vopred prerokovať vláda a že kontrasignácia premiéra Petra Nečasa nestačí.
Za prípadnú alternatívu zrušenia celej amnestie sa v podnete označuje vyškrtnutie pasáže, ktorá sa týka zastavenia niektorých trestných stíhaní.
Ako je známe, Mestský súd v Prahe 15. januára v rozpore s očakávaním na základe prezidentskej amnestie nezastavil, ale iba prerušil trestné stíhanie pätice ľudí, vrátane niekdajšieho šéfa Českomoravského futbalového zväzu (1993-2001) Františka Chvalovského, kvôli údajným stámiliónovým úverovým podvodom. Článok amnestie, podľa ktorého by stíhanie malo byť zastavené, totiž podľa názoru súdu môže byť v rozpore s Ústavou ČR Už vtedy podpredseda súdu Libor Vávra pre Právo, že inštitúcia v nasledujúcich dňoch prípad predloží Ústavnému súdu ČR.
Za úverové podvody poslal Mestský súd v Prahe Chvalovského v júni 2011 na desať rokov za mreže. Ostatných štyroch obžalovaných odsúdil na nepodmienečné tresty odňatia slobody od šiestich do ôsmich rokov.
Podľa rozsudku si obžalovaní nabrali od Komerčnej banky úvery v celkovej výške takmer 1,5 miliardy Kč a predstierali, že peniaze využijú na financovanie svojich obchodných aktivít. Namiesto toho však z nich platili hlavne predchádzajúce dlhy.
Obhajoba na súde argumentovala, že nešlo o úverové podvody, ale o iný druh financovania, o odkúpenie budúcej pohľadávky.
Vrchný súd v Prahe vlani verdikt prvostupňového súdu zrušil a prípad vrátil na nové prerokovanie, takže kauzou sa mal opäť zaoberať mestský súd v českej metropole.
Mestský súd teraz v podnete upozorňuje, že podľa jeho názoru nebolo napadnuté rozhodnutie schválené riadnym procesným postupom a navyše porušuje rovnosť účastníkov súdneho konania a základné právo vlastniť majetok.
