Praha 6. júla (TASR) - Česi si pripomínajú 607. výročie upálenia náboženského reformátora majstra Jána Husa. Keď odmietol odvolať svoje učenie, bol odsúdený ako kacír a vydaný svetskej moci. Tá ho upálila na hranici v meste Kostnica na juhozápade Nemecka. TASR o tom informuje na základe článkov Českého rozhlasu.

Ján Hus sa narodil v Husinci u Prachatíc. Stal sa katolíckym kňazom a bol považovaný za významného teológa. "Bol kazateľom v Betlehemskej kaplnke, mal plno a ľudia ho počúvali, viseli mu doslova na perách. Bol spovedníkom kráľovnej a dokonca rektorom Pražskej univerzity," povedal biskup plzenskej diecézy Československej cirkvi husitskej Filip Štojdl. Hus sa podľa neho dokázal vzdať svojej kariéry pre Božiu pravdu. Ostro kritizoval pomery v katolíckej cirkvi, ktorá sa obohacovala predávaním odpustkov, a upozorňoval na jej morálny úpadok.

Hus sa snažil očistiť na Kostnickom koncile. Tam však odmietol odvolať svoje učenie, v dôsledku čoho koncil rozhodol o jeho upálení. Jeho smrť vyvolala husitskú revolúciu.

"V prvom rade sa okamžite vytvoril obraz Jána Husa ako svätca a mučeníka. Oproti tomu sa vytvoril obraz kacíra, ktorý sa premenil na škodcu a spôsobil to, čo dnes označujeme ako husitské vojny a skazu kráľovstva," povedala historička Eva Doležalová.

Približne na tom mieste, kde bol 6. júla 1415 Ján Hus upálený, sa dnes nachádza pamätník Husov kameň. Jeho ostatky vtedy hodili do rieky Rýn, aby si jeho stúpenci neurobili z hrobu pútnické miesto. Pamätník preto vznikol až v roku 1862. V roku 1864 sa k tomuto pamätníku uskutočnila prvá veľká púť, na ktorej sa zúčastnil aj skladateľ Bedřich Smetana. Odvtedy sa Česi aj Nemci stretávajú pri pamätníku v Kostnici pravidelne.