Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V parlamentnom usporiadaní nemá byť podľa Justa prezident hlavným mocensko-politickým hráčom. Môže narúšať rovnováhu v systéme, kde je hlavnou zložkou výkonnej moci vláda.
Autor TASR
Praha 13. januára (TASR) – Bolo by lepšie, ak by bol prezident v parlamentnej demokracii volený nepriamo. Priamou voľbou posilnený prezident totiž vychyľuje moc svojím smerom, obvykle na úkor vlády, čo je v priamom rozpore s parlamentarizmom. Spravodajkyni TASR to v rozhovore povedal český politológ a vedúci Katedry politológie a anglofónnych štúdií na Metropolitnej univerzite v Prahe (MUP) Petr Just.
V parlamentnom usporiadaní nemá byť podľa neho prezident hlavným mocensko-politickým hráčom. Môže narúšať rovnováhu v systéme, kde je hlavnou zložkou výkonnej moci vláda. Just však zdôraznil, že to, ako prezident k výkonu funkcie pristupuje, nie je len otázkou spôsobu voľby. "Veľmi záleží na osobnosti prezidenta, ale aj na tom, čo mu ostatní hráči v systéme dovolia a ako zareagujú na prípadné pokusy o prezidentov mocenský rozmach," dodal.
Podľa politológa mali v Česku tendenciu zasahovať do každodenného vládnutia už nepriamo volení českí prezidenti. Bola obava, že u priamo voleného prezidenta by to mohlo byť ešte silnejšie. Nakoniec však zaviedla priamu voľbu aj Česká republika. Pomohla tomu skúsenosť s poslednou nepriamou voľbou v parlamente v roku 2008.
"Vyhrážanie sa poslancom a senátorom na toaletách Pražského hradu, na ktorom sa vtedy voľba konala, záhadné ochorenie niekoľkých poslancov, na hlasoch ktorých stála podpora niekoľkých kandidátov, guľky v obálkach pre niektorých poslancov a podobne, a to všetko vtedy v priamom prenose ČT24," vykreslil politológ atmosféru z poslednej parlamentnej voľby prezidenta.
"To bola posledná kvapka, potom už všetko smerovalo k priamej voľbe," uviedol Just s tým, že v parlamentných voľbách v roku 2010 mali zavedenie priamej voľby prezidenta v programe takmer všetky politické strany. Nakoniec sa táto priorita dostala aj do programového vyhlásenia novozvolenej vlády Petra Nečasa, ktorá zmenu ústavy aj presadila.
Napriek tomu je podľa českého politológa v parlamentnej demokracii lepšia nepriama voľba, pretože viac zodpovedá charakteru parlamentného systému. Dajú sa však nastaviť parametre tak, aby sa pri tomto type voľby minimalizovala manipulácia či korupcia, ktorá bola v Česku hlavnou príčinou zavedenia priamej voľby. "Osobne by som preferoval nemecký alebo estónsky model," povedal Just.
V Nemecku prezidenta volia v takzvanom Spolkovom zhromaždení poslanci Bundestagu a zástupcovia krajinských snemov. Ide o takmer 1500 ľudí, čo podľa politológa "poskytuje určitú prevenciu pred manipuláciou".
Česi si prezidenta v priamej voľbe zatiaľ vyberali dvakrát. V obidvoch prípadoch zvíťazil Miloš Zeman. Prezident, ktorého si vyberú v tohtoročných voľbách, tak bude druhou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
V parlamentnom usporiadaní nemá byť podľa neho prezident hlavným mocensko-politickým hráčom. Môže narúšať rovnováhu v systéme, kde je hlavnou zložkou výkonnej moci vláda. Just však zdôraznil, že to, ako prezident k výkonu funkcie pristupuje, nie je len otázkou spôsobu voľby. "Veľmi záleží na osobnosti prezidenta, ale aj na tom, čo mu ostatní hráči v systéme dovolia a ako zareagujú na prípadné pokusy o prezidentov mocenský rozmach," dodal.
Podľa politológa mali v Česku tendenciu zasahovať do každodenného vládnutia už nepriamo volení českí prezidenti. Bola obava, že u priamo voleného prezidenta by to mohlo byť ešte silnejšie. Nakoniec však zaviedla priamu voľbu aj Česká republika. Pomohla tomu skúsenosť s poslednou nepriamou voľbou v parlamente v roku 2008.
"Vyhrážanie sa poslancom a senátorom na toaletách Pražského hradu, na ktorom sa vtedy voľba konala, záhadné ochorenie niekoľkých poslancov, na hlasoch ktorých stála podpora niekoľkých kandidátov, guľky v obálkach pre niektorých poslancov a podobne, a to všetko vtedy v priamom prenose ČT24," vykreslil politológ atmosféru z poslednej parlamentnej voľby prezidenta.
"To bola posledná kvapka, potom už všetko smerovalo k priamej voľbe," uviedol Just s tým, že v parlamentných voľbách v roku 2010 mali zavedenie priamej voľby prezidenta v programe takmer všetky politické strany. Nakoniec sa táto priorita dostala aj do programového vyhlásenia novozvolenej vlády Petra Nečasa, ktorá zmenu ústavy aj presadila.
Napriek tomu je podľa českého politológa v parlamentnej demokracii lepšia nepriama voľba, pretože viac zodpovedá charakteru parlamentného systému. Dajú sa však nastaviť parametre tak, aby sa pri tomto type voľby minimalizovala manipulácia či korupcia, ktorá bola v Česku hlavnou príčinou zavedenia priamej voľby. "Osobne by som preferoval nemecký alebo estónsky model," povedal Just.
V Nemecku prezidenta volia v takzvanom Spolkovom zhromaždení poslanci Bundestagu a zástupcovia krajinských snemov. Ide o takmer 1500 ľudí, čo podľa politológa "poskytuje určitú prevenciu pred manipuláciou".
Česi si prezidenta v priamej voľbe zatiaľ vyberali dvakrát. V obidvoch prípadoch zvíťazil Miloš Zeman. Prezident, ktorého si vyberú v tohtoročných voľbách, tak bude druhou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
