Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Iránsky duchovný vodca súčasne dodal, že jeho krajina nebude rokovať o témach súvisiacich s jej vojenským potenciálom.
Autor TASR
Teherán 30. mája (TASR) - Irán neplánuje vyvíjať jadrové zbrane, pretože je to nákladné a je to aj v rozpore s náboženským učením. Vyhlásil to v stredu iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Dodal súčasne, že jeho krajina nebude rokovať o témach súvisiacich s jej vojenským potenciálom. V príhovore na stretnutí s univerzitnými profesormi Chameneí konštatoval, že "rokovania o záležitostiach súvisiacich s obranou by znamenali, že sa vzdávame svojich obranných kapacít". Rokovať s USA by neprinieslo nič iné, len škody.
Chameneí okrem toho uviedol, že Irán má "vedecké a technologické kapacity v oblasti jadrového výskumu na vysokej úrovni", ale nesnaží sa vyrobiť jadrové zbrane, no "nie kvôli sankciám alebo Amerike", ale preto, že sú zakázané podľa islamského práva šaría.
"Niektorí tvrdia, že vyrobíme jadrové zbrane, ale nikdy ich nepoužijeme. Nie je to pravda! Je veľa zbytočných výdavkov a nepriateľ vie, že ich nepoužijeme," napísal Chameneí na Twitteri.
Chameneího vyhlásenie zrejme súvisí s výrokom poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Johna Boltona, ktorý v stredu povedal, že odstúpenie Iránu od jadrovej dohody uzavretej v roku 2015 s kľúčovými jadrovými mocnosťami nemá zmysel — malo by jedine vtedy, ak by Teherán následne obnovil práce na vývoji jadrových zbraní.
Ôsmeho mája Irán oznámil pozastavenie plnenia svojej časti záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody uzavretej s USA, Ruskom, Čínou, Francúzskom, Britániou, Nemeckom a EÚ. Irán sa ňou zaviazal zastaviť svoj jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií.
Irán oznámil, že pozastavenie plnenia jadrovej dohody z jeho strany v praxi znamená, že si bude ponechávať prebytok obohateného uránu a nebude ho predávať, k čomu ho zaväzovala dohoda z roku 2015. Zároveň bude pokračovať v obohacovaní uránu na vyššiu úroveň, ak sa do 60 dní nedohodnú nové podmienky jadrovej dohody.
Irán sa pre tento krok rozhodol rok po tom, ako od nej — napriek nesúhlasu spojencov — odstúpili Spojené štáty. Tie zároveň obnovili jednostranné sankcie, ktoré boli zrušené výmenou za to, že Teherán obmedzí svoj jadrový program.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom v posledných týždňoch narastá. USA vyslali do oblasti Perzského zálivu v reakcii na údajné hrozby zo strany Iránu útočnú skupinu pozostávajúcu z lietadlovej lode a ďalších plavidiel, ako aj strategické bombardéry B-52.
Dodal súčasne, že jeho krajina nebude rokovať o témach súvisiacich s jej vojenským potenciálom. V príhovore na stretnutí s univerzitnými profesormi Chameneí konštatoval, že "rokovania o záležitostiach súvisiacich s obranou by znamenali, že sa vzdávame svojich obranných kapacít". Rokovať s USA by neprinieslo nič iné, len škody.
Chameneí okrem toho uviedol, že Irán má "vedecké a technologické kapacity v oblasti jadrového výskumu na vysokej úrovni", ale nesnaží sa vyrobiť jadrové zbrane, no "nie kvôli sankciám alebo Amerike", ale preto, že sú zakázané podľa islamského práva šaría.
"Niektorí tvrdia, že vyrobíme jadrové zbrane, ale nikdy ich nepoužijeme. Nie je to pravda! Je veľa zbytočných výdavkov a nepriateľ vie, že ich nepoužijeme," napísal Chameneí na Twitteri.
Chameneího vyhlásenie zrejme súvisí s výrokom poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Johna Boltona, ktorý v stredu povedal, že odstúpenie Iránu od jadrovej dohody uzavretej v roku 2015 s kľúčovými jadrovými mocnosťami nemá zmysel — malo by jedine vtedy, ak by Teherán následne obnovil práce na vývoji jadrových zbraní.
Ôsmeho mája Irán oznámil pozastavenie plnenia svojej časti záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody uzavretej s USA, Ruskom, Čínou, Francúzskom, Britániou, Nemeckom a EÚ. Irán sa ňou zaviazal zastaviť svoj jadrový program výmenou za zmiernenie sankcií.
Irán oznámil, že pozastavenie plnenia jadrovej dohody z jeho strany v praxi znamená, že si bude ponechávať prebytok obohateného uránu a nebude ho predávať, k čomu ho zaväzovala dohoda z roku 2015. Zároveň bude pokračovať v obohacovaní uránu na vyššiu úroveň, ak sa do 60 dní nedohodnú nové podmienky jadrovej dohody.
Irán sa pre tento krok rozhodol rok po tom, ako od nej — napriek nesúhlasu spojencov — odstúpili Spojené štáty. Tie zároveň obnovili jednostranné sankcie, ktoré boli zrušené výmenou za to, že Teherán obmedzí svoj jadrový program.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom v posledných týždňoch narastá. USA vyslali do oblasti Perzského zálivu v reakcii na údajné hrozby zo strany Iránu útočnú skupinu pozostávajúcu z lietadlovej lode a ďalších plavidiel, ako aj strategické bombardéry B-52.
