Joe Biden, Trumpov vyzývateľ v boji o post šéfa Bieleho domu, ktorý vedie v predvolebných prieskumoch, uprednostňuje diplomatické vzťahy s Iránom.
Autor TASR
Teherán 3. novembra (TASR) – Americké prezidentské voľby nebudú mať nijaký vplyv na politiku, ktorú Irán uplatňuje voči Washingtonu, vyhlásil v utorok iránsky najvyšší duchovný vodca, ajatolláh Alí Chameneí.
„Pokiaľ ide o Spojené štáty, pridržiavame sa rozumnej a zámernej politiky, ktorú nemôžu ovplyvniť personálne zmeny vo Washingtone," uviedol podľa agentúry AFP ajatolláh v televíznom prejave k výročiu narodenia proroka Mohameda.
„Dnes je v USA volebný deň. Môžu sa udiať veci, nás sa však netýkajú. Naša politika je dobre definovaná, a príchod či odchod (prezidenta) na ňu nebude mať žiadny vplyv," dodal 81-ročný Chameneí.
Američania si v utorok volia svoju novú hlavu štátu. Tento termín sa takmer kryje s výročím začiatku diplomatickej krízy z roku 1979, keď radikálni iránski študenti obsadili veľvyslanectvo USA v Teheráne. Napätá situácia trvala 444 dní a skončila sa prepustením 52 amerických rukojemníkov. Incident dodnes poškodzuje vzťahy medzi oboma krajinami.
Irán a Spojené štáty sa od júna 2019 dvakrát priblížili k ozbrojenému konfliktu – po tom, ako administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2018 odstúpila od mnohostrannej dohody o iránskom jadrovom programe.
Trump presadzuje politiku maximálneho nátlaku na Teherán, a to opätovným zavádzaním tvrdých sankcií, ktoré medzičasom uvrhli iránsku ekonomiku do ťažkej recesie. Teherán reagoval stiahnutím svojich záväzkov vyplývajúcich z danej jadrovej dohody z roku 2015.
Joe Biden, Trumpov vyzývateľ v boji o post šéfa Bieleho domu, ktorý vedie v predvolebných prieskumoch, uprednostňuje diplomatické vzťahy s Iránom. Podporil tiež zmienenú jadrovú dohodu dosiahnutú v čase, keď zastával funkciu viceprezidenta v administratíve Baracka Obamu.
„Pokiaľ ide o Spojené štáty, pridržiavame sa rozumnej a zámernej politiky, ktorú nemôžu ovplyvniť personálne zmeny vo Washingtone," uviedol podľa agentúry AFP ajatolláh v televíznom prejave k výročiu narodenia proroka Mohameda.
„Dnes je v USA volebný deň. Môžu sa udiať veci, nás sa však netýkajú. Naša politika je dobre definovaná, a príchod či odchod (prezidenta) na ňu nebude mať žiadny vplyv," dodal 81-ročný Chameneí.
Američania si v utorok volia svoju novú hlavu štátu. Tento termín sa takmer kryje s výročím začiatku diplomatickej krízy z roku 1979, keď radikálni iránski študenti obsadili veľvyslanectvo USA v Teheráne. Napätá situácia trvala 444 dní a skončila sa prepustením 52 amerických rukojemníkov. Incident dodnes poškodzuje vzťahy medzi oboma krajinami.
Irán a Spojené štáty sa od júna 2019 dvakrát priblížili k ozbrojenému konfliktu – po tom, ako administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2018 odstúpila od mnohostrannej dohody o iránskom jadrovom programe.
Trump presadzuje politiku maximálneho nátlaku na Teherán, a to opätovným zavádzaním tvrdých sankcií, ktoré medzičasom uvrhli iránsku ekonomiku do ťažkej recesie. Teherán reagoval stiahnutím svojich záväzkov vyplývajúcich z danej jadrovej dohody z roku 2015.
Joe Biden, Trumpov vyzývateľ v boji o post šéfa Bieleho domu, ktorý vedie v predvolebných prieskumoch, uprednostňuje diplomatické vzťahy s Iránom. Podporil tiež zmienenú jadrovú dohodu dosiahnutú v čase, keď zastával funkciu viceprezidenta v administratíve Baracka Obamu.