Brusel 5. júna (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu zverejnila výročnú správu o tom, ako euroinštitúcie a členské štáty EÚ uplatňujú Chartu základných práv EÚ. EK v nej uvádza, že hoci sa vďaka charte za posledných desať rokov v inštitúciách EÚ zaviedla kultúra uplatňovania základných práv, mnohé orgány presadzovania práva ju neuplatňujú v plnom rozsahu a povedomie o nej je naďalej nízke.

Prvý podpredseda EK Frans Timmermans vo vyhlásení pre médiá konštatoval, že po desiatich rokoch existencie spĺňa Charta základných práv EÚ svoj účel. "Je pilierom hodnôt Únie a ustanovuje naše práva, slobody a zásady. Môže byť účinná len vtedy, ak sa ľudia dozvedia o svojich právach, a ak vedia, na koho sa obrátiť v prípade ich porušenia. Je preto dôležité, aby sa aj naďalej zvyšovalo povedomie o charte a aby ľudia vedeli, na čo majú ako Európania právo," zdôraznil.

Podľa slov eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej na chartu sa odvolávajú aj súdy a v EÚ sa stala súčasťou jej iniciatív na ochranu ľudských práv. Avšak aj napriek tomu iba jeden z desiatich Európanov vie, že charta existuje, aj preto ju ľudia nevedia plne využívať.

Zo správy eurokomisie tiež vyplýva, že tvorcovia európskych politík si čoraz viac uvedomujú dôležitosť zabezpečiť, aby prijímané opatrenia a iniciatívy boli v súlade s chartou. Únia prijala viacero iniciatív na ochranu základných práv ľudí, napríklad všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR).

V prípade rozsudkov Súdneho dvora EÚ sa odkazy na chartu výrazne zvýšili — z 27 odkazov v roku 2010 na 356 v roku 2018. Aj vnútroštátne súdy čoraz viac odkazujú na chartu vo svojich rozhodnutiach a čoraz častejšie žiadajú Súdny dvor EÚ o usmernenie.

Z prieskumu Eurobarometra zverejneného v stredu vyplýva, že aj napriek tomu, že situácia sa od roku 2012 o čosi zlepšila, iba štyria z desiatich občanov o charte počuli a iba desať percent občanov vie, čo to vlastne je.

Pokiaľ ide o uplatňovanie charty v roku 2018, v správe sa uvádzajú kľúčové iniciatívy EÚ: zabezpečovanie ochrany oznamovateľov nekalých praktík na únijnej úrovni EÚ; podpora volebných práv vrátane oznámenie o dezinformáciách a výzvy adresovaná online platformám a reklamnému priemyslu, aby prijali opatrenia na boj proti falošným správam ako aj boj proti nenávistným prejavom na internete.

Charta základných práv sa stala právne záväznou 1. decembra 2009, keď vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva. Európska komisia odvtedy uverejňuje výročnú správu o jej uplatňovaní.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)