Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bojové mravce sú známe vysielaním skupín pátrajúcich po potrave. Tieto skupiny zvané nájazdy potravu nielen zbierajú, ale aj aktívne lovia – a niekedy sa korisťou stávajú aj veľké pavúky.
Autor TASR
Washington 26. septembra (TASR) – Chlpy na tele tarantúl sa vyvinuli ako "zbroj", ktorá pavúky chráni pred bojovými mravcami čistiacimi ich diery, tvrdí nová štúdia. TASR informuje na základe správy zverejnenej žurnálom Journal of Natural History a servera Live Science.
"Husté ochlpenie tarantúl mravcom výrazne sťažuje uhryznutie alebo uštipnutie pavúka. Preto sa domnievame, že sa vyvinulo ako obranný mechanizmus," uvádza arachnológ a hlavný autor štúdie Alireza Zamani z Univerzity v Turku.
Štúdiu skúmajúcu nové teórie o vzťahoch tarantúl s inými druhmi živočíchov vrátane mravcov zverejnil začiatkom augusta vedecký žurnál Journal of Natural History a podieľali sa na nej vedci pôsobiaci vo Fínsku, Kanade a USA. Analyzovali nielen predchádzajúce štúdie, ale v teréne a na sociálnych sieťach zhromažďovali aj nové poznatky.
Bojové mravce sú známe vysielaním skupín pátrajúcich po potrave. Tieto skupiny zvané "nájazdy" potravu nielen zbierajú, ale aj aktívne lovia – a niekedy sa korisťou stávajú aj veľké pavúky.
Pozorovanie tarantúl v Južnej Amerike odhalilo, že bojové mravce pri zbere potravy v dierach pavúkov mladé i dospelé jedince zvyčajne ignorovali, keď však na ne výnimočne zaútočili, husté ochlpenie pavúky ochránilo. Jeho obrannú funkciu podporuje aj predchádzajúci výskum, podľa ktorého tarantuly žijúce v dierach zakrývajú svoje vaječné vaky ochlpením, aby mravcom sťažili prístup k vajíčkam vo vnútri.
Vedci tiež zistili, že menej chlpaté a teda potenciálne zraniteľnejšie stromové tarantuly si proti mravcom vyvinuli iné obranné stratégie. Výskumníci ako príklad uvádzajú pozorovanie tarantuly druhu Avicularia hirschii v Peru, ktorá pred loviacimi mravcami unikla tak, že sa na vlákne zavesila z listu stromu.
Mravce tarantulám síce občas "skočia do vlasov", spolupráca pavúkov s obojživelníkmi, ktoré občas žijú v dierach pavúkov, pôsobí harmonickejšie. Štúdia popisuje viac než 60 prípadov z desiatich rôznych krajín, kde tarantuly spojili sily nielen s obojživelníkmi, ale aj s hadmi či pavúkmi iných druhov.
"Žaby a ropuchy žijúce v dierach tarantúl ťažia z poskytnutého prístrešia a ochrany pred predátormi. Ony sa potom živia hmyzom potenciálne škodlivým pre mladé i dospelé pavúky a vajíčka. Tarantuly tak možno nie sú až také hrôzostrašné, ako sa o nich hovorí," dodáva Zamani.
"Husté ochlpenie tarantúl mravcom výrazne sťažuje uhryznutie alebo uštipnutie pavúka. Preto sa domnievame, že sa vyvinulo ako obranný mechanizmus," uvádza arachnológ a hlavný autor štúdie Alireza Zamani z Univerzity v Turku.
Štúdiu skúmajúcu nové teórie o vzťahoch tarantúl s inými druhmi živočíchov vrátane mravcov zverejnil začiatkom augusta vedecký žurnál Journal of Natural History a podieľali sa na nej vedci pôsobiaci vo Fínsku, Kanade a USA. Analyzovali nielen predchádzajúce štúdie, ale v teréne a na sociálnych sieťach zhromažďovali aj nové poznatky.
Bojové mravce sú známe vysielaním skupín pátrajúcich po potrave. Tieto skupiny zvané "nájazdy" potravu nielen zbierajú, ale aj aktívne lovia – a niekedy sa korisťou stávajú aj veľké pavúky.
Pozorovanie tarantúl v Južnej Amerike odhalilo, že bojové mravce pri zbere potravy v dierach pavúkov mladé i dospelé jedince zvyčajne ignorovali, keď však na ne výnimočne zaútočili, husté ochlpenie pavúky ochránilo. Jeho obrannú funkciu podporuje aj predchádzajúci výskum, podľa ktorého tarantuly žijúce v dierach zakrývajú svoje vaječné vaky ochlpením, aby mravcom sťažili prístup k vajíčkam vo vnútri.
Vedci tiež zistili, že menej chlpaté a teda potenciálne zraniteľnejšie stromové tarantuly si proti mravcom vyvinuli iné obranné stratégie. Výskumníci ako príklad uvádzajú pozorovanie tarantuly druhu Avicularia hirschii v Peru, ktorá pred loviacimi mravcami unikla tak, že sa na vlákne zavesila z listu stromu.
Mravce tarantulám síce občas "skočia do vlasov", spolupráca pavúkov s obojživelníkmi, ktoré občas žijú v dierach pavúkov, pôsobí harmonickejšie. Štúdia popisuje viac než 60 prípadov z desiatich rôznych krajín, kde tarantuly spojili sily nielen s obojživelníkmi, ale aj s hadmi či pavúkmi iných druhov.
"Žaby a ropuchy žijúce v dierach tarantúl ťažia z poskytnutého prístrešia a ochrany pred predátormi. Ony sa potom živia hmyzom potenciálne škodlivým pre mladé i dospelé pavúky a vajíčka. Tarantuly tak možno nie sú až také hrôzostrašné, ako sa o nich hovorí," dodáva Zamani.
