Bratislava/Záhreb 27. mája (TASR) – Chorvátsko musí čo najskôr doriešiť problémy s čakaním na hraniciach, povedala v exkluzívnom rozhovore pre TASR chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová, ktorá v týchto dňoch pricestovala do Bratislavy na bezpečnostnú konferenciu GLOBSEC 2017.

Blíži sa začiatok turistickej sezóny. Nové sprísnené kontroly na hraniciach, osobitne na chorvátsko-slovinských, spôsobujú zápchy. Ako chcete riešiť tento problém?

"Pre nás je to výnimočne dôležitá otázka, pretože približne 20 percent chorvátskeho HDP sa zakladá na turizme. Bola by som radšej, keby sa zakladal na exporte a turizmus bol pridanou hodnotou, ale zatiaľ je turizmus jedno z najsilnejších odvetví chorvátskeho hospodárstva a približne 90 percent turistov prichádza k nám cestnými komunikáciami. Cestná sieť v Chorvátsku je veľmi dobrá, budujeme ju už veľa rokov a preto je pre nás výnimočne dôležité, aby prechod cez hranice, zvlášť s Maďarskom a Slovinskom, bol bezproblémový a plynulý. Samozrejme, turisti si neželajú, aby dlho čakali na hraniciach. Docielili sme isté dohody, čo sa týka vnútorných hraníc EÚ. I keď je to schengenská hranica, fakticky ide o vnútornú hranicu Európskej únie. Myslím si, že hraničný režim by nemal byť taký prísny ako na vonkajších hraniciach EÚ. Musíme nájsť spôsoby, ako spolu so Slovinskom a Európskou komisiou doriešime tieto otázky. Počas veľkonočných sviatkov boli zápchy na maďarských hraniciach už oveľa menšie. Verím, že nájdeme flexibilné riešenia, ktoré budú chrániť bezpečnosť EÚ, ale tak, že občanov EÚ nebude potrebné natoľko podrobne kontrolovať."

Mohol by byť riešením skorý vstup Chorvátska do schengenského priestoru, ako o tom nedávno hovoril predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani počas svojej oficiálnej návštevy Chorvátska?

"Samozrejme, to by bolo ideálne riešenie, ale to nejde tak rýchlo. My sa ozaj snažíme, aby sa to vyriešilo čím skôr. Chorvátsko vstupuje 27. júna do Schengenského informačného systému (SIS). Teraz sa robí hodnotenie všetkého, čo sme vykonali, aby sme splnili štandardy pre vstup, a dúfame, že nás podporia všetky štáty schengenského priestoru v tom, aby sa Chorvátsko stalo členom SIS čím skôr, aby sa schengenská hranica posunula smerom k súčasným hraniciam EÚ."

Chorvátsko nedávno pomerne úspešne riešilo utečeneckú krízu na tzv. balkánskej trase. Keby sa situácia s migráciou utečencov zhoršila a opäť sa otvorila balkánska trasa, aké sú vaše plány a opatrenia?

"Som absolútne proti otváraniu balkánskej trasy cez naše teritórium. My sme vtedy mali šťastie, že sme neboli cieľovou krajinou, boli sme tranzitným štátom. Navštívila som vtedy zopár utečeneckých centier v Chorvátsku a Macedónsku. Väčšina utečencov boli mladí muži vo veku 16-18 rokov a bez rodín. Vtedy mi bolo celkom jasné, že ide o ekonomických utečencov, ktorí nemajú nárok na azyl, a mala som obavy, čo sa stane, keď tých ľudí začnú vracať naspäť. My sme vtedy vlastne podporovali jeden ilegálny obchod s ľuďmi, jednu ilegálnu sústavu, ktorá tých ľudí pašovala za veľké sumy peňazí, aby ich dopravila do Európy. Keby bola táto sústava inakšia, keby sa rozhodovalo mimo EÚ v utečeneckých centrách, kto má nárok na azyl, letecká doprava by bola podstatne lacnejšia, aby sa utečenci dostali do cieľových destinácií. Za oveľa menej peňazí by sa mohli dopraviť do štátov, ktoré ich boli ochotné prijať. Drvivá väčšina utečencov si neželala zostať v Chorvátsku, len 200 z nich požiadalo a azyl. My sa zúčastňujeme na programe relokácie, zaviazali sme sa prijať 1500 utečencov, naše možnosti sú veľmi limitované. Hrozba obnovenia utečeneckej krízy s veľkým počtom migrantov by v našich priestoroch vyvolala krízu. Teraz máme ostnaté drôty na maďarských a slovinských hraniciach, Chorvátsko, samozrejme, nechce byť autobusová stanica ani čakáreň pre hocikoho. My nemôžeme zastaviť migrácie, tie existovali vždy, ale dnes sú ešte väčšie. Milióny ľudí budú migrovať pre klimatické zmeny, kvôli politickej situácii v svojich krajinách. Dnes vďaka sociálnym sieťam vidia, ako sa žije v Európe, a chcú ísť tam, kde sa žije lepšie. Je to legitímne právo každého človeka pre lepší život, ale my nemáme takéto kapacity, aby sme prijali všetkých týchto ľudí. Musíme bojovať proti pôvodcom týchto migrácií pomocou modelu 3D (development, diplomacy, defence). Podľa predpokladov bude do Európy migrovať asi 200 miliónov ľudí."

V mnohých európskych štátoch vrátane Slovenska zaznamenávame nárast extrémizmu a nacionalizmu. Aká je situácia v Chorvátsku?

"V Chorvátsku ide o výčiny jednotlivcov - sú to ozaj marginálne hnutia jednotlivcov alebo menších skupín. Nemali by sme na nich upriamovať väčšiu pozornosť, pretože práve to oni chcú. Ak im dávame veľa pozornosti v médiách, vzniká dojem, že Chorvátsko je menej tolerantné, než v skutočnosti je. Okrem toho sa podnecuje nenávisť, čo vyvoláva kontrareakcie z druhej strany. Myslím si, že Chorvátsko je tolerantný štát - to sa tiež prejavilo počas utečeneckej krízy, vtedy prešlo 700.000 ľudí cez naše územie a nezaznamenali sme žiadne násilnosti voči utečencom. U nás nie je nijaká strana, ktorá by sa zakladala na nacionalistických alebo xenofóbnych programoch. To ukazuje na spôsob rozmýšľania chorvátskych občanov. Očakávame aj zodpovedný prístup médií. Je treba konať proti agresii v školách, v rodinách, tie sa stávajú dennodenne. Musíme nechať bokom ideológiu a neotravovať s ňou deti, aby neboli rozhádané tak, ako ich starí rodičia počas druhej svetovej vojny."