Šéf chorvátskej diplomacie zdôraznil, že predstavitelia jeho krajiny sa dobre pripravili na náročnú úlohu polročného šéfovania hlavného toku diskusií o európskych otázkach.
Autor TASR
Brusel 9. januára (TASR) - Najnovšia členská krajina EÚ je pripravená zhostiť sa svojho prvého predsedníctva v Rade EÚ so cťou a na úrovni. Vo štvrtok to pred zástupcami európskych médií v Záhrebe uviedol minister zahraničných vecí Chorvátska Gordan Grlič Radman.
Šéf chorvátskej diplomacie zdôraznil, že predstavitelia jeho krajiny sa dobre pripravili na náročnú úlohu polročného šéfovania hlavného toku diskusií o európskych otázkach, a to aj v oblasti zahraničnej politiky.
Pripomenul, že chorvátske predsedníctvo sa koná v období brexitu a následne začatia rozhovorov so Spojeným kráľovstvom o podobe budúcich vzájomných vzťahov. Chorvátsko sa svojej časti úlohy zhostí prvých päť mesiacov, na konečnú podobu novej dohody EÚ s Britániou - ak k nej dôjde - bude dohliadať nasledujúce nemecké predsedníctvo.
"Vyvinieme maximálne úsilie urobiť čo najviac," odkázal Grlič Radman a priznal, že tieto rokovania sa sústredia predovšetkým na obchodnú agendu.
Badateľný pokrok chce podľa jeho slov Chorvátsko dosiahnuť aj v rámci politiky rozširovania, už aj preto, že Chorváti sú priamymi alebo blízkymi susedmi krajín západného Balkánu, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ. Zdôraznil, že Záhreb o tomto regióne hovorí ako o "malom ostrove" na mape EÚ, ktorý treba integrovať, a nie ako o "čiernej diere", k čomu majú sklon skôr médiá.
Chorvátsky diplomat chce počas predsedníctva navštíviť všetky krajiny západného Balkánu, pričom dodal, že dôraz Záhrebu bude najmä na začatie "odložených" prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. To má umožniť aj zreformovaná metodika prístupového procesu, ktorú podľa neho prijme aj Francúzsko, ktoré koncom minulého roka šance Skopje a Tirany zablokovalo.
Grlič Radman predstavil súčasnú situáciu všetkých západobalkánskych krajín a vyjadril nádej, že ich priamy sused, Bosna a Hercegovina, dokáže prekonať stav "dysfunkčnej krajiny". "Podporujeme reformné a európske úsilie a stabilizáciu vnútorných pomerov tejto krajiny," odkázal diplomat.
V širšej geopolitickej oblasti upozornil na hybridné hrozby, ktoré sa nezastavia na žiadnej hranici, a na aktivity Ruska a Číny, ktoré EÚ kritizuje, a vyslovil sa za potrebu dialógu a stabilizácie vzťahov s týmito krajinami. Rovnako dodal, že Chorvátsko podporuje mierové úsilie, ktoré EÚ vyvíja celosvetovo v duchu multilateralizmu a šírenia demokratických a ľudských hodnôt, a v tejto súvislosti pripomenul, že jeho krajina nezabudla na vojnovú skúsenosť z 90. rokov 20. storočia.
"Jednou z priorít nášho predsedníctva je Európa, ktorá chráni. Ochranou našich hraníc ochraňujeme celú EÚ. Spoločne sme silnejší a silnejšia Európa je aj silnejšie Chorvátsko," skonštatoval chorvátsky diplomat.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Šéf chorvátskej diplomacie zdôraznil, že predstavitelia jeho krajiny sa dobre pripravili na náročnú úlohu polročného šéfovania hlavného toku diskusií o európskych otázkach, a to aj v oblasti zahraničnej politiky.
Pripomenul, že chorvátske predsedníctvo sa koná v období brexitu a následne začatia rozhovorov so Spojeným kráľovstvom o podobe budúcich vzájomných vzťahov. Chorvátsko sa svojej časti úlohy zhostí prvých päť mesiacov, na konečnú podobu novej dohody EÚ s Britániou - ak k nej dôjde - bude dohliadať nasledujúce nemecké predsedníctvo.
"Vyvinieme maximálne úsilie urobiť čo najviac," odkázal Grlič Radman a priznal, že tieto rokovania sa sústredia predovšetkým na obchodnú agendu.
Badateľný pokrok chce podľa jeho slov Chorvátsko dosiahnuť aj v rámci politiky rozširovania, už aj preto, že Chorváti sú priamymi alebo blízkymi susedmi krajín západného Balkánu, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ. Zdôraznil, že Záhreb o tomto regióne hovorí ako o "malom ostrove" na mape EÚ, ktorý treba integrovať, a nie ako o "čiernej diere", k čomu majú sklon skôr médiá.
Chorvátsky diplomat chce počas predsedníctva navštíviť všetky krajiny západného Balkánu, pričom dodal, že dôraz Záhrebu bude najmä na začatie "odložených" prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. To má umožniť aj zreformovaná metodika prístupového procesu, ktorú podľa neho prijme aj Francúzsko, ktoré koncom minulého roka šance Skopje a Tirany zablokovalo.
Grlič Radman predstavil súčasnú situáciu všetkých západobalkánskych krajín a vyjadril nádej, že ich priamy sused, Bosna a Hercegovina, dokáže prekonať stav "dysfunkčnej krajiny". "Podporujeme reformné a európske úsilie a stabilizáciu vnútorných pomerov tejto krajiny," odkázal diplomat.
V širšej geopolitickej oblasti upozornil na hybridné hrozby, ktoré sa nezastavia na žiadnej hranici, a na aktivity Ruska a Číny, ktoré EÚ kritizuje, a vyslovil sa za potrebu dialógu a stabilizácie vzťahov s týmito krajinami. Rovnako dodal, že Chorvátsko podporuje mierové úsilie, ktoré EÚ vyvíja celosvetovo v duchu multilateralizmu a šírenia demokratických a ľudských hodnôt, a v tejto súvislosti pripomenul, že jeho krajina nezabudla na vojnovú skúsenosť z 90. rokov 20. storočia.
"Jednou z priorít nášho predsedníctva je Európa, ktorá chráni. Ochranou našich hraníc ochraňujeme celú EÚ. Spoločne sme silnejší a silnejšia Európa je aj silnejšie Chorvátsko," skonštatoval chorvátsky diplomat.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)