Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Zahraničie

Chorvátsko eviduje viac zadržaných prevádzačov a menej migrantov

Ilustračné foto. Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Chorvátsko, členská krajina Európskej únie, je jednou z hlavných tranzitných krajín pre migrantov a ľudí utekajúcich pred konfliktami na Blízkom východe.

Záhreb 18. septembra (TASR) - Chorvátske úrady zadržali v roku 2024 viac prevádzačov a menej nelegálnych migrantov než vlani. Vláda to v stredajšom vyhlásení pripísala zvýšenému dohľadu na hraniciach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Chorvátsko, členská krajina Európskej únie, je jednou z hlavných tranzitných krajín pre migrantov a ľudí utekajúcich pred konfliktami na Blízkom východe. Do EÚ sa snažia vstúpiť cez tzv. balkánsku trasu.

Ministerstvo vnútra v Záhrebe uviedlo, že od januára zadržalo v súvislosti s prevádzačstvom 1430 ľudí, čo je nárast o takmer 40 percent v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023. Tento rok tiež zadržali vyše 21.900 nelegálnych migrantov - pokles o 60 percent oproti minulému roku. Väčšinou išlo o osoby zo Sýrie, Turecka a Afganistanu.

Odborníci na margo najnovších štatistík prezentovaných vládou v Záhrebe objasnili, že nárast počtu zadržaných prevádzačov by mohol byť spôsobený aj tým, že migranti vo väčšej miere využívajú prevádzačské skupiny, na rozdiel od tých, ktorí sa pokúšajú prekročiť hranice po vlastnej osi.

Viac než 90 percent nelegálnych migrantov vstúpi podľa rezortu vnútra do Chorvátska zo susednej Bosny a Hercegoviny. Nátlak na túto krajinu bude podľa neho pokračovať v podobnej miere ako doteraz.

Záhreb nezverejnil národnosti ľudí zadržaných za prevádzačstvo. Chorvátski činitelia už predtým tvrdili, že 80 percent tvoria cudzinci, väčšinou z Bosny, Rumunska, Ukrajiny či Srbska. Šéf chorvátskej služby pre záležitosti cudzincov Žarko Laketa taktiež nedávno povedal, že ozbrojené prevádzačské gangy v Bosne väčšinou ovládajú migranti z Afganistanu.

Chorvátsko sa začiatkom roku 2023 pripojilo k bezvízovému režimu platnému v schengenskom priestore v rámci EÚ a za posledné roky tiež sprísnilo dohľad na svojou hranicou. Nachádza sa totiž uprostred migračnej trasy na Balkáne a je prvou možnou vstupnou krajinou pre migrantov pokúšajúcich sa dostať do EÚ po súši z Blízkeho východu či Afriky.

Na takúto trasu sa podľa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) vydalo takmer 100.000 migrantov.