Uchádzať sa tak bude o druhé funkčné obdobie v úrade, pričom za kľúčovú označil podporu svojej kampane od najsilnejšej opozičnej Sociálnodemokratickej strany (SDP).
Autor TASR
Záhreb 26. júna (TASR) - Chorvátsky populistický prezident Zoran Milanovič v stredu oznámil, že sa plánuje uchádzať o znovuzvolenie v tohtoročných voľbách. Vyjadril sa tak len niekoľko mesiacov po svojom neúspešnom pokuse stať sa predsedom novej vlády, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a AP.
Milanovič (57) ohlásil svoju kandidatúru v reakcii na otázku novinárov v Záhrebe, ktorí chceli vedieť, kedy učiní takýto oznam. "Hneď teraz," odpovedal. Uchádzať sa tak bude o druhé funkčné obdobie v úrade, pričom za kľúčovú označil podporu svojej kampane od najsilnejšej opozičnej Sociálnodemokratickej strany (SDP).
"Budem ju potrebovať z viacerých dôvodov vrátane organizačnej podpory či na prevenciu krádeží," povedal.
Termín prezidentských volieb dosiaľ nebol oficiálne stanovený, podľa očakávaní by sa však mali konať v decembri. Nijakí ďalší politici dosiaľ svoju kandidatúru neohlásili. Funkcia prezidenta má v Chorvátsku prevažne reprezentatívny charakter.
Milanovič, ktorý zvíťazil v predošlých prezidentských voľbách z januára 2020 ako kandidát SDP, si v posledných rokoch čoraz viac osvojuje populistickú rétoriku a pravidelne útočí na svojich kritikov, politických súperov či predstaviteľov Európskej únie, pričom vo svojich prejavoch či rozhovoroch používa aj vulgarizmy.
Kritizoval napríklad podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie a snažil sa presadiť názor, že Chorvátsko by sa nemalo stavať na žiadnu stranu. Otvorene sa tiež postavil proti výcviku ukrajinských vojakov v Chorvátsku, pripomína AP. V prieskumoch popularity sa však pravidelne umiestňuje na vrchných priečkach.
Začiatkom roka vyvolal rozruch, keď avizoval, že bude za SPD kandidovať v aprílových parlamentných voľbách a plánuje sa uchádzať o post premiéra. Chorvátsky ústavný súd mu to však neumožnil. Rozhodol totiž, že Milanovič sa nemôže stať predsedom novej vlády a ani sa o tento post uchádzať, keďže neodstúpil zo svojej prezidentskej funkcie, hoci vo voľbách naozaj kandidoval. Milanovič bol predsedom vlády v rokoch 2011 až 2016.
V aprílových parlamentných voľbách zvíťazila konzervatívna strana Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) dovtedajšieho premiéra Andreja Plenkoviča. Následne vytvorila vládu s krajne pravicovým Hnutím za vlasť (DP).
Milanovič (57) ohlásil svoju kandidatúru v reakcii na otázku novinárov v Záhrebe, ktorí chceli vedieť, kedy učiní takýto oznam. "Hneď teraz," odpovedal. Uchádzať sa tak bude o druhé funkčné obdobie v úrade, pričom za kľúčovú označil podporu svojej kampane od najsilnejšej opozičnej Sociálnodemokratickej strany (SDP).
"Budem ju potrebovať z viacerých dôvodov vrátane organizačnej podpory či na prevenciu krádeží," povedal.
Termín prezidentských volieb dosiaľ nebol oficiálne stanovený, podľa očakávaní by sa však mali konať v decembri. Nijakí ďalší politici dosiaľ svoju kandidatúru neohlásili. Funkcia prezidenta má v Chorvátsku prevažne reprezentatívny charakter.
Milanovič, ktorý zvíťazil v predošlých prezidentských voľbách z januára 2020 ako kandidát SDP, si v posledných rokoch čoraz viac osvojuje populistickú rétoriku a pravidelne útočí na svojich kritikov, politických súperov či predstaviteľov Európskej únie, pričom vo svojich prejavoch či rozhovoroch používa aj vulgarizmy.
Kritizoval napríklad podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie a snažil sa presadiť názor, že Chorvátsko by sa nemalo stavať na žiadnu stranu. Otvorene sa tiež postavil proti výcviku ukrajinských vojakov v Chorvátsku, pripomína AP. V prieskumoch popularity sa však pravidelne umiestňuje na vrchných priečkach.
Začiatkom roka vyvolal rozruch, keď avizoval, že bude za SPD kandidovať v aprílových parlamentných voľbách a plánuje sa uchádzať o post premiéra. Chorvátsky ústavný súd mu to však neumožnil. Rozhodol totiž, že Milanovič sa nemôže stať predsedom novej vlády a ani sa o tento post uchádzať, keďže neodstúpil zo svojej prezidentskej funkcie, hoci vo voľbách naozaj kandidoval. Milanovič bol predsedom vlády v rokoch 2011 až 2016.
V aprílových parlamentných voľbách zvíťazila konzervatívna strana Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) dovtedajšieho premiéra Andreja Plenkoviča. Následne vytvorila vládu s krajne pravicovým Hnutím za vlasť (DP).