Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhodnutie haagskeho súdu ukončilo 16-ročný právny spor, ktorý začalo Chorvátsko podaním žaloby na Srbsko v roku 1999.
Autor TASR
Belehrad/Záhreb 4. februára (TASR) - Sklamanie vyjadril v utorok chorvátsky premiér Zoran Milanovič v súvislosti s rozhodnutím Medzinárodného súdneho dvora (MSD), ktorý zamietol vzájomné obvinenia Chorvátska a Srbska z genocídy, ku ktorej malo dôjsť počas balkánskych vojen v 90. rokoch po rozpade bývalej Juhoslávie. Informovala o tom agentúra DPA.
"Nie sme spokojní, ale civilizovaným spôsobom akceptujeme rozsudok. Neupustíme však od našich požiadaviek na Srbsko ohľadne objasnenia otázok nezvestných a navrátenia (ulúpeného) štátneho majetku," podotkol Milanovič.
"Súd rozhodol, že ťažké zločiny proti ľudským právam nie sú dostatočne ťažké na to, aby sa mohli označiť za genocídu," uviedla novozvolená chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová.
Protichodné reakcie prišli aj zo Srbska. Podľa tamojšieho ministra spravodlivosti Nikolu Selakoviča "súd splnil očakávania" jeho krajiny. Srbský prezident Tomislav Nikolič podotkol, že rozhodnutie súdu nesplnilo očakávania Srbska, považuje však rozsudok za rehabilitáciu svojej krajiny od označenia "agresor".
"Má to veľký význam pre srbský ľud, lebo sa tým otočí význam zaužívaných stereotypov medzinárodného spoločenstva v súvislosti s udalosťami uplynulých rokov," povedal Nikolič.
Jedným z mála srbských politických predstaviteľov, ktorý po vynesení rozsudku MSD zopakoval, že na Srboch v Chorvátsku v 90. rokoch bola spáchaná genocída, bol podľa srbských médií prezident bosnianskej Republiky Srbskej (RS) Milorad Dodik.
"Svedčia o tom historické, populačné, majetkové i ďalšie fakty - Srbi zmizli z ohromného priestoru, ktorý dnes tvorí Chorvátsku republiku," povedal.
Rozhodnutie haagskeho súdu ukončilo 16-ročný právny spor, ktorý začalo Chorvátsko podaním žaloby na Srbsko v roku 1999. Srbsko reagovalo v roku 2010 obvinením chorvátskych síl z genocídy, ku ktorej malo dôjsť počas operácie Búrka v roku 1995.
Chorvátsko tvrdilo, že Srbsko spáchalo genocídu počas vojenských etnických čistiek v balkánskom konflikte z rokov 1991-95, ktorý vypukol po odtrhnutí Chorvátska od Juhoslávie. V čistkách bolo zabitých asi 13.500 Chorvátov.
Srbsko, naopak, obvinilo Chorvátsko zo spáchania genocídy na srbskom obyvateľstve, v dôsledku ktorej zahynulo 6500 ľudí a z domovov bolo vyhnaných vyše 200.000 Srbov.
Súd dospel k záveru, že ani jedna strana nedokázala, že by sa zločiny spáchané počas konfliktu uskutočnili s úmyslom spáchať genocídu.
"Nie sme spokojní, ale civilizovaným spôsobom akceptujeme rozsudok. Neupustíme však od našich požiadaviek na Srbsko ohľadne objasnenia otázok nezvestných a navrátenia (ulúpeného) štátneho majetku," podotkol Milanovič.
"Súd rozhodol, že ťažké zločiny proti ľudským právam nie sú dostatočne ťažké na to, aby sa mohli označiť za genocídu," uviedla novozvolená chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová.
Protichodné reakcie prišli aj zo Srbska. Podľa tamojšieho ministra spravodlivosti Nikolu Selakoviča "súd splnil očakávania" jeho krajiny. Srbský prezident Tomislav Nikolič podotkol, že rozhodnutie súdu nesplnilo očakávania Srbska, považuje však rozsudok za rehabilitáciu svojej krajiny od označenia "agresor".
"Má to veľký význam pre srbský ľud, lebo sa tým otočí význam zaužívaných stereotypov medzinárodného spoločenstva v súvislosti s udalosťami uplynulých rokov," povedal Nikolič.
Jedným z mála srbských politických predstaviteľov, ktorý po vynesení rozsudku MSD zopakoval, že na Srboch v Chorvátsku v 90. rokoch bola spáchaná genocída, bol podľa srbských médií prezident bosnianskej Republiky Srbskej (RS) Milorad Dodik.
"Svedčia o tom historické, populačné, majetkové i ďalšie fakty - Srbi zmizli z ohromného priestoru, ktorý dnes tvorí Chorvátsku republiku," povedal.
Rozhodnutie haagskeho súdu ukončilo 16-ročný právny spor, ktorý začalo Chorvátsko podaním žaloby na Srbsko v roku 1999. Srbsko reagovalo v roku 2010 obvinením chorvátskych síl z genocídy, ku ktorej malo dôjsť počas operácie Búrka v roku 1995.
Chorvátsko tvrdilo, že Srbsko spáchalo genocídu počas vojenských etnických čistiek v balkánskom konflikte z rokov 1991-95, ktorý vypukol po odtrhnutí Chorvátska od Juhoslávie. V čistkách bolo zabitých asi 13.500 Chorvátov.
Srbsko, naopak, obvinilo Chorvátsko zo spáchania genocídy na srbskom obyvateľstve, v dôsledku ktorej zahynulo 6500 ľudí a z domovov bolo vyhnaných vyše 200.000 Srbov.
Súd dospel k záveru, že ani jedna strana nedokázala, že by sa zločiny spáchané počas konfliktu uskutočnili s úmyslom spáchať genocídu.
