Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Parlamentné voľby sa v Chorvátsku konali v stredu.
Autor TASR
Záhreb 19. apríla (TASR) - Chorvátsky ústavný súd v piatok rozhodol, že prezident Zoran Milanovič sa nemôže stať predsedom novej vlády ani sa o tento post uchádzať. Dôvodom je skutočnosť, že neodstúpil zo svojej prezidentskej funkcie, hoci kandidoval v parlamentných voľbách, informuje TASR podľa správ agentúr HINA a AFP.
"Prezident bol včas upozornený, že sa nemôže zúčastniť na (predvolebnej) kampani, ale že musí (najprv) odstúpiť. Teraz to skončilo. Už nemôže byť kandidátom na predsedu vlády," povedal na tlačovej konferencii predseda ústavného súdu Miroslav Šeparovič.
Šeparovič ďalej uviedol, že Milanovič porušil varovanie ústavného súdu z 18. marca, keď zdôrazňoval, že kampaň vedie ako budúci premiér krajiny. Takýmito vyjadreniami aj správaním postavil podľa súdu sám seba do pozície účastníka volieb. To je v rozpore s chorvátskou ústavou, podľa ktorej úradujúci prezident v parlamentných voľbách kandidovať nemôže.
Milanovič tak podľa súdu konal v rozpore s ústavou počas celej predvolebnej kampane, čím spochybnil dodržiavanie zásad právneho štátu a demokratického systému v krajine. Rozhodnutie v tejto veci prijal ústavný súd v pomere deväť ku trom. Jeden sudca sa na hlasovaní nezúčastnil.
Parlamentné voľby sa v Chorvátsku konali v stredu. Zvíťazila v nich vládnuca konzervatívna strana Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) úradujúceho premiéra Andreja Plenkoviča so ziskom 61 poslaneckých kresiel. V parlamente tak nezískala dostatok mandátov na to, aby mohla sama zostaviť vládu.
Stredoľavicová koalícia vedená Milanovičovou Sociálnodemokratickou stranou (SDP) skončila druhá, pričom obsadila 42 kresiel. Tretí najvyšší počet hlasov získalo Hnutie za vlasť (DP), ktorá obsadilo 14 kresiel, a zrejme tak bude mať pri zostavovaní novej vlády rozhodujúce slovo, uvádza AFP. Ultrakonzervatívci a ľavicoví zelení získali 11 a 10 kresiel.
Plenkovič, ktorého Milanovič počas kampane obviňoval z korupcie, vo štvrtok avizoval, že zakrátko už bude známe, s kým jeho strana HDZ vytvorí novú vládu. O získanie väčšiny kresiel a potenciálne zostavenie koalície sa paralelne pokúša aj SDP, ktorá má však v tomto smere ťažšiu úlohu, keďže skončila s odstupom druhá. AFP zároveň pripomína, že mandát na zostavenie vlády dostáva potenciálny premiér práve od prezidenta.
"Prezident bol včas upozornený, že sa nemôže zúčastniť na (predvolebnej) kampani, ale že musí (najprv) odstúpiť. Teraz to skončilo. Už nemôže byť kandidátom na predsedu vlády," povedal na tlačovej konferencii predseda ústavného súdu Miroslav Šeparovič.
Šeparovič ďalej uviedol, že Milanovič porušil varovanie ústavného súdu z 18. marca, keď zdôrazňoval, že kampaň vedie ako budúci premiér krajiny. Takýmito vyjadreniami aj správaním postavil podľa súdu sám seba do pozície účastníka volieb. To je v rozpore s chorvátskou ústavou, podľa ktorej úradujúci prezident v parlamentných voľbách kandidovať nemôže.
Milanovič tak podľa súdu konal v rozpore s ústavou počas celej predvolebnej kampane, čím spochybnil dodržiavanie zásad právneho štátu a demokratického systému v krajine. Rozhodnutie v tejto veci prijal ústavný súd v pomere deväť ku trom. Jeden sudca sa na hlasovaní nezúčastnil.
Parlamentné voľby sa v Chorvátsku konali v stredu. Zvíťazila v nich vládnuca konzervatívna strana Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) úradujúceho premiéra Andreja Plenkoviča so ziskom 61 poslaneckých kresiel. V parlamente tak nezískala dostatok mandátov na to, aby mohla sama zostaviť vládu.
Stredoľavicová koalícia vedená Milanovičovou Sociálnodemokratickou stranou (SDP) skončila druhá, pričom obsadila 42 kresiel. Tretí najvyšší počet hlasov získalo Hnutie za vlasť (DP), ktorá obsadilo 14 kresiel, a zrejme tak bude mať pri zostavovaní novej vlády rozhodujúce slovo, uvádza AFP. Ultrakonzervatívci a ľavicoví zelení získali 11 a 10 kresiel.
Plenkovič, ktorého Milanovič počas kampane obviňoval z korupcie, vo štvrtok avizoval, že zakrátko už bude známe, s kým jeho strana HDZ vytvorí novú vládu. O získanie väčšiny kresiel a potenciálne zostavenie koalície sa paralelne pokúša aj SDP, ktorá má však v tomto smere ťažšiu úlohu, keďže skončila s odstupom druhá. AFP zároveň pripomína, že mandát na zostavenie vlády dostáva potenciálny premiér práve od prezidenta.
