Minsk/Bratislava 8. decembra (TASR) – Európska únia musí podporovať Bielorusov v ich snahe o dosiahnutie slobody, pretože len v jednote dokážeme vybudovať silnú Európu, domnieva sa líderka bieloruskej opozície Svetlana Cichanovská. Vyjadrila sa tak vo videodkaze nahranom pre virtuálnu diskusiu so slovenskými europoslancami, ktorá sa uskutočnila v utorok pod záštitou Komisie Európskeho parlamentu na Slovensku.

„Ľudia by si mali aj na príklade tohto zápasu (Bielorusov) uvedomiť, aká cenná je sloboda a ako ťažko je za ňu bojovať," reagovala na odkaz Cichanovskej slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá bola účastníčkou utorkovej diskusie.

Podľa jej kolegu a člena rovnakej frakcie Európskeho parlamentu – Európskej ľudovej strany – Ivana Štefanca je Cichanovskej prejav dôkazom, že si je vedomá nielen významu (Sacharovovej) ceny, ale aj zodpovednosti pre budúcnosť Bieloruska. Cichanovská spolu s bieloruskou opozíciou získala tento rok európsku Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

Najsilnejší odkaz protestov v Bielorusku je podľa europoslanca Michala Šimečku (Progresívne Slovensko) z frakcie Renew Europe vytrvalosť bieloruských občanov bojovať proti terajšiemu režimu. Tamojšie demonštrácie podobne ako jeho kolega Štefanec prirovnal k udalostiam z novembra 1989 v Československu.

Europoslanci sa vyjadrili aj na tému sankcií voči bieloruskému režimu a na margo ľudskoprávneho sankčného mechanizmu, neoficiálne známeho aj ako Magnitského zákon Európskej únie, ktorý členské krajiny prijali v pondelok 7. decembra.

Všetci traja europoslanci kritizovali EÚ za pomalé presadenie sankcií proti bieloruskému režimu. Tie však blokoval Cyprus pre podľa neho nedostatočnú európsku reakciu na agresii Turecka voči svojmu ostrovnému susedovi.

Lexmann prijatie Magnitského zákona pochválila, no skritizovala chýbajúci bod o sankcionovaní ekonomickej trestnej činnosti, ako napríklad korupcie.

„Pokiaľ EÚ nerozšíri ten náš sankčný mechanizmus aj na korupciu, tak bude ešte stále dosť oklieštená a nebudeme vedieť využiť svoje ekonomické a silné postavenie vo svete v plnej miere" na ochranu ľudských práv a slobôd v iných krajinách i v rámci Európy, povedala.

Štefanec ju doplnil, že najdôležitejšie je rozšíriť sankčný zoznam najmä o cestovanie a zmrazenie majetku v členských štátoch EÚ. Upozornil však, že na podporu zachovania demokratických systémov je rovnako dôležitý aj rozvoj občianskej spoločnosti či komunikácia s mladými ľuďmi.

Šimečka tiež upozornil na to, že hlavným externým hráčom v tomto konflikte nie je EÚ, ale Rusko. „Pokiaľ má Lukašenko podporu ruského prezidenta, tak mu to dáva istú oporu, a preto ani nevidíme jeho záujem na vyjednávaní s opozíciou," priblížil Šimečka.

„V tejto chvíli nevidím veľmi, bohužiaľ, apetít Európskej únie, aby sa zmohla na nejaký silnejší krok," vyjadril sa Šimečka na tému ďalších sankcií EÚ voči Bielorusku. To však podľa neho môže prispieť k ešte dlhotrvajúcemu pokračovaniu tamojších protestov.

Virtuálnu diskusiu s názvom Sacharovova cena 2020: Európsky parlament a ľudské práva zorganizovala v utorok 8. decembra Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku v spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity.

Podujatie sa uskutočnilo pri príležitosti tohtoročného odovzdávania Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, ktorú Európsky parlament 22. októbra udelil bieloruskej demokratickej opozícii zastúpenej Koordinačnou radou, pričom vyzdvihol iniciatívu odvážnych bieloruských žien.

Slávnostné odovzdávanie ceny sa uskutoční v stredu 16. decembra v Bruseli. Väčšina členov Koordinačnej rady sa však v súčasnosti nachádza buď vo väzení, alebo v exile.