Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
České ministerstvo zahraničných vecí spolu s rezortmi diplomacie ostatných členských krajín EÚ pracujú na piatom balíku sankcií proti Minsku.
Autor TASR
Vilnius/Minsk 7. septembra (TASR) – České úrady chcú v Prahe vytvoriť kanceláriu bieloruských demokratických síl. Uviedla to v utorok na svojom kanáli na sociálnej sieti Twitter líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá v pondelok absolvovala rokovanie s ministrom zahraničných vecí ČR Jakubom Kulhánkom.
Ako v utorok informovala agentúra Interfax, pokyn na zriadenie takéhoto úradu vydal český prezident Miloš Zeman po nedávnom stretnutí s Cichanovskou.
Podľa oznámenia na sociálnej sieti Telegram české ministerstvo zahraničných vecí spolu s rezortmi diplomacie ostatných členských krajín EÚ pracujú na piatom balíku sankcií proti Minsku.
Kulhánek na stretnutí s Cichanovskou podľa Interfaxu zdôraznil, že Lukašenkov „režim sa stal hrozbou nielen pre bieloruský ľud, ale pre všetky krajiny EÚ. Tí, ktorí sú zodpovední za migračnú krízu na hraniciach Bieloruska s Európskou úniou, budú zaradení do sankčných zoznamov," uvádza sa vo vyhlásení.
Cichanovská navrhla rozšíriť sankcie aj na sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov zapojených do trestného stíhania politických väzňov vrátane členov predsedníctva koordinačnej rady bieloruskej opozície Maryje Kalesnikavovej a Maxima Znaka.
Táto dvojica bola v pondelok odsúdená na 11 a 10 rokov väzenia za údajný pokus o sprisahanie s cieľom chopiť sa moci neústavným spôsobom, ako aj za podnecovania aktivít ohrozujúcich bezpečnosť štátu.
Kalesnikavová bola koordinátorkou predvolebného štábu bývalého bankára Viktara Babaryku, ktorého začali stíhať pre korupciu krátko po tom, ako oznámil zámer kandidovať vo voľbách proti Lukašenkovi. Po prezidentských voľbách, ktoré sa v Bielorusku konali v auguste minulého roku - bez účasti Babaryku -, sa Kalesnikavová stala jednou z najvýraznejších postáv bieloruskej opozície a odporu proti Lukašenkovi. Znak pôsobil v Babarykovom štábe ako právnik.
Kalesnikavovú zadržali vlani v noci na 8. septembra na bielorusko-ukrajinskej hranici. Podľa verzie bieloruských úradov sa spolu s ďalšími dvomi predstaviteľmi opozície vtedy pokúsila ujsť z Bieloruska. Jej súpútnici, ktorým sa podarilo dostať do Kyjeva, na tlačovej konferencii uviedli, že Kalesnikavová zabránila svojej deportácii z Bieloruska tým, že roztrhala svoj pas, takže nemohla byť vpustená na ukrajinské územie.
Znak bol zadržaný o deň neskôr, 9. septembra 2020. Od zadržania boli vo vyšetrovacej väzbe. Obvinenie voči nim vyšetrovatelia vzniesli v máji tohto roku, dodal Interfax.
Ako v utorok informovala agentúra Interfax, pokyn na zriadenie takéhoto úradu vydal český prezident Miloš Zeman po nedávnom stretnutí s Cichanovskou.
Podľa oznámenia na sociálnej sieti Telegram české ministerstvo zahraničných vecí spolu s rezortmi diplomacie ostatných členských krajín EÚ pracujú na piatom balíku sankcií proti Minsku.
Kulhánek na stretnutí s Cichanovskou podľa Interfaxu zdôraznil, že Lukašenkov „režim sa stal hrozbou nielen pre bieloruský ľud, ale pre všetky krajiny EÚ. Tí, ktorí sú zodpovední za migračnú krízu na hraniciach Bieloruska s Európskou úniou, budú zaradení do sankčných zoznamov," uvádza sa vo vyhlásení.
Cichanovská navrhla rozšíriť sankcie aj na sudcov, prokurátorov a vyšetrovateľov zapojených do trestného stíhania politických väzňov vrátane členov predsedníctva koordinačnej rady bieloruskej opozície Maryje Kalesnikavovej a Maxima Znaka.
Táto dvojica bola v pondelok odsúdená na 11 a 10 rokov väzenia za údajný pokus o sprisahanie s cieľom chopiť sa moci neústavným spôsobom, ako aj za podnecovania aktivít ohrozujúcich bezpečnosť štátu.
Kalesnikavová bola koordinátorkou predvolebného štábu bývalého bankára Viktara Babaryku, ktorého začali stíhať pre korupciu krátko po tom, ako oznámil zámer kandidovať vo voľbách proti Lukašenkovi. Po prezidentských voľbách, ktoré sa v Bielorusku konali v auguste minulého roku - bez účasti Babaryku -, sa Kalesnikavová stala jednou z najvýraznejších postáv bieloruskej opozície a odporu proti Lukašenkovi. Znak pôsobil v Babarykovom štábe ako právnik.
Kalesnikavovú zadržali vlani v noci na 8. septembra na bielorusko-ukrajinskej hranici. Podľa verzie bieloruských úradov sa spolu s ďalšími dvomi predstaviteľmi opozície vtedy pokúsila ujsť z Bieloruska. Jej súpútnici, ktorým sa podarilo dostať do Kyjeva, na tlačovej konferencii uviedli, že Kalesnikavová zabránila svojej deportácii z Bieloruska tým, že roztrhala svoj pas, takže nemohla byť vpustená na ukrajinské územie.
Znak bol zadržaný o deň neskôr, 9. septembra 2020. Od zadržania boli vo vyšetrovacej väzbe. Obvinenie voči nim vyšetrovatelia vzniesli v máji tohto roku, dodal Interfax.
