Poslancov zadržali počas včerajších nepokojov, ktoré vypukli v parlamente v súvislosti s hlasovaním o kontroverznom návrhu zákona o náboženských spoločenstvách.
Autor TASR
Podgorica 28. decembra (TASR) - Troch prosrbských opozičných poslancov čiernohorského parlamentu prepustili v sobotu z väzby. Rozhodol o tom čiernohorský súd, informuje agentúra AP.
Poslancov zadržali počas včerajších nepokojov, ktoré vypukli v parlamente v súvislosti s hlasovaním o kontroverznom návrhu zákona o náboženských spoločenstvách.
Prosrbskí poslanci vtedy - v úsilí zabrániť hlasovaniu - hádzali granáty so slzotvorným plynom alebo petardy a v rokovacej sále sa tiež pokúšali ničiť mikrofóny. Parlament napriek týmto protestom kontroverzný zákon schválil.
Policajti v súvislosti s nepokojmi v parlamente zadržali 22 ľudí vrátane 17 poslancov. Všetkých okrem zmienenej trojice však z väzby zakrátko prepustili.
Piatkové hlasovanie v čiernohorskom zákonodarnom zbore nasledovalo po dni celoštátnych protestov veriacich a sympatizantov srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorí tvrdia, že prijatý zákon pripraví cirkev o majetok - vrátane stredovekých kláštorov a kostolov -, čo však vláda popiera.
Zo zákona vyplýva, že náboženské spoločenstvá budú musieť predložiť dôkazy o vlastníctve svojho majetku spred roku 1918, keď sa Čierna Hora stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, približuje AP.
Čiernohorský premiér Duško Markovič sa v uplynulých dňoch v snahe zmierniť napätie stretol s hlavou srbskej pravoslávnej cirkvi v krajine metropolitom čiernohorsko-prímorským Amfilochijom Radovičom, ktorého uistil, že zákon nie je namierený voči srbskej pravoslávnej cirkvi.
Prozápadne orientovaný Čiernohorský prezident Milo Djukanovič zase obvinil srbskú pravoslávnu cirkev z podpory prosrbskej politiky a snahy podkopať štátnu suverenitu krajiny.
Čierna Hora sa od Srbska odtrhla v roku 2006. Jej vyše 620 000 obyvateľov však ostáva názorovo rozdelených v otázke, či by krajina nemala udržiavať užšie vzťahy so svojím severovýchodným susedom, píše AP. Dodáva, že približne 30 percent obyvateľov Čiernej Hory sa považuje za Srbov, pričom väčšina z nich sa zasadzovala proti odtrhnutiu od Srbska.
Poslancov zadržali počas včerajších nepokojov, ktoré vypukli v parlamente v súvislosti s hlasovaním o kontroverznom návrhu zákona o náboženských spoločenstvách.
Prosrbskí poslanci vtedy - v úsilí zabrániť hlasovaniu - hádzali granáty so slzotvorným plynom alebo petardy a v rokovacej sále sa tiež pokúšali ničiť mikrofóny. Parlament napriek týmto protestom kontroverzný zákon schválil.
Policajti v súvislosti s nepokojmi v parlamente zadržali 22 ľudí vrátane 17 poslancov. Všetkých okrem zmienenej trojice však z väzby zakrátko prepustili.
Piatkové hlasovanie v čiernohorskom zákonodarnom zbore nasledovalo po dni celoštátnych protestov veriacich a sympatizantov srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorí tvrdia, že prijatý zákon pripraví cirkev o majetok - vrátane stredovekých kláštorov a kostolov -, čo však vláda popiera.
Zo zákona vyplýva, že náboženské spoločenstvá budú musieť predložiť dôkazy o vlastníctve svojho majetku spred roku 1918, keď sa Čierna Hora stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, približuje AP.
Čiernohorský premiér Duško Markovič sa v uplynulých dňoch v snahe zmierniť napätie stretol s hlavou srbskej pravoslávnej cirkvi v krajine metropolitom čiernohorsko-prímorským Amfilochijom Radovičom, ktorého uistil, že zákon nie je namierený voči srbskej pravoslávnej cirkvi.
Prozápadne orientovaný Čiernohorský prezident Milo Djukanovič zase obvinil srbskú pravoslávnu cirkev z podpory prosrbskej politiky a snahy podkopať štátnu suverenitu krajiny.
Čierna Hora sa od Srbska odtrhla v roku 2006. Jej vyše 620 000 obyvateľov však ostáva názorovo rozdelených v otázke, či by krajina nemala udržiavať užšie vzťahy so svojím severovýchodným susedom, píše AP. Dodáva, že približne 30 percent obyvateľov Čiernej Hory sa považuje za Srbov, pričom väčšina z nich sa zasadzovala proti odtrhnutiu od Srbska.