Referendum o zmene ústavy bolo pôvodne naplánované na 26. apríla, no v súvislosti s pandémiou koronavírusu ho čilský parlament odložil na október.
Autor TASR
Bogota 25. októbra (TASR) - Občania Čile v nedeľu v referende rozhodujú o zmene ústavy, ktorá pochádza ešte z čias vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta vládnuceho v rokoch 1973 - 1990. Informovala o tom agentúra DPA.
Referendum o zmene ústavy bolo pôvodne naplánované na 26. apríla, no v súvislosti s pandémiou koronavírusu ho čilský parlament odložil na október. Občania v ňom rozhodujú o tom, či bude vypracovaná nová ústava a či bude touto úlohou poverené ústavodarné zhromaždenie.
Pre podporovateľov zmeny ústavy by nová ústava znamenala spravodlivejší spoločenský poriadok, ktorý by nahradil pretrvávajúce nepomery z ústavy schválenej počas Pinochetovej vlády.
Zmena ústavy bola kľúčová požiadavka tisícov protestujúcich, ktorí hromadne vychádzali do ulíc niekoľko mesiacov od októbra 2019. Čiľania žiadali reformy dôchodkového systému, zdravotníctva i školstva.
Plán na vytvorenie novej ústavy je veľkým ústupkom zo strany čilského prezidenta Sebastiána Piňeru. Ten s týmto krokom súhlasil až po masívnych protivládnych protestoch, ktoré si vyžiadali vyše 30 mŕtvych a tisíce zranených.
Referendum o zmene ústavy bolo pôvodne naplánované na 26. apríla, no v súvislosti s pandémiou koronavírusu ho čilský parlament odložil na október. Občania v ňom rozhodujú o tom, či bude vypracovaná nová ústava a či bude touto úlohou poverené ústavodarné zhromaždenie.
Pre podporovateľov zmeny ústavy by nová ústava znamenala spravodlivejší spoločenský poriadok, ktorý by nahradil pretrvávajúce nepomery z ústavy schválenej počas Pinochetovej vlády.
Zmena ústavy bola kľúčová požiadavka tisícov protestujúcich, ktorí hromadne vychádzali do ulíc niekoľko mesiacov od októbra 2019. Čiľania žiadali reformy dôchodkového systému, zdravotníctva i školstva.
Plán na vytvorenie novej ústavy je veľkým ústupkom zo strany čilského prezidenta Sebastiána Piňeru. Ten s týmto krokom súhlasil až po masívnych protivládnych protestoch, ktoré si vyžiadali vyše 30 mŕtvych a tisíce zranených.