Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Araukánci, považovaní za prvých obyvateľov niektorých častí Čile, bojovali v 19. storočí proti španielskym dobyvateľom a neskôr čilskej armáde.
Autor TASR
Santiago 13. októbra (TASR) – Čilský prezident Sebastian Piňera vyhlásil v utorok v 72 obciach a mestách v dvoch oblastiach južného Čile núdzový stav. Stalo sa tak pre nepokoje, ktoré vyvolali skupiny príslušníkov etnickej skupiny Araukáncov (Mapučov) požadujúce vrátanie pôdy svojich predkov. Informovala o tom agentúra AP.
Vyhláškou o núdzovom stave sa obmedzuje sloboda zhromažďovania a pohybu a povoľuje sa nasadenie armády, ktorá by pomohla polícii dostať pod kontrolu vážne narušený verejný poriadok.
Prezident Piňera v prejave k národu zdôvodnil vyhlásenie núdzového stavu „opakovanými násilnými činmi súvisiacimi s obchodovaním s drogami, terorizmom a organizovaným zločinom ozbrojených skupín", ktoré si vyžiadali životy „nevinných civilistov a policajtov".
Prezidentský výnos má platnosť maximálne 15 dní, ale so súhlasom Kongresu ju možno predĺžiť o ďalších 15 dní.
Opatrenie sa týka 40 komunít v regióne Bío-Bío a ďalších 32 v oblasti La Araucanía, kde sa násilnosti a konflikty ťahajú desaťročia vrátane útokov na lesné mechanizmy a nákladné autá.
Agentúra AP informovala, že vodiči kamiónov po oznámení, že prezident v daných oblastiach vyhlásil núdzový stav, začali postupne rušiť cestné blokády, ktoré zriadili, aby sa takto domáhali väčšej bezpečnosti na svojich trasách.
V domovskom regióne Araukáncov na juhu Čile už desaťročia prebiehajú spory o pôdu, ktorú v súčasnosti vlastnia farmy a ťažobné spoločnosti, pričom mnoho pôvodných obyvateľov ju považuje za svoj majetok a žiadajú jej vrátenie.
Nedostatočné riešenie požiadaviek Mapučov podnietilo radikálne skupiny v poslednom desaťročí k opakovaným útokom na nákladné autá a súkromný majetok.
Počas posledného zhromaždenia, ktoré sa konalo minulú nedeľu v hlavnom meste Santiago, zahynula jedna osoba ďalších 17 bolo zranených, keď došlo k potýčkam medzi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi domáhajúcimi sa autonómie pre Araukáncov.
Araukánci, považovaní za prvých obyvateľov niektorých častí Čile, bojovali v 19. storočí proti španielskym dobyvateľom a neskôr čilskej armáde. Momentálne tvoria asi 12 percent zo všetkých obyvateľov krajiny a polovica z nich žije v chudobných vidieckych komunitách.
Ústavodarné zhromaždenie Čile urobilo v júli historický krok, keď za svojho predsedu zvolilo Elisu Loncónovú z etnika Araukáncov, čo v mnohých domorodých obyvateľoch vzbudilo nádej, že ich záujmom sa bude venovať väčšia pozornosť.
Piňera svoj prejav predniesol v utorok, ktorý je v Čile štátnym sviatkom vyhláseným pri príležitosti objavenia Ameriky Krištofom Kolumbusom. Ide o deň, ktorý mnoho pôvodných obyvateľov v oboch Amerikách považuje za katastrofu kvôli kolonizácii, ktorá nasledovala, konštatoval web France 24.
Vyhláškou o núdzovom stave sa obmedzuje sloboda zhromažďovania a pohybu a povoľuje sa nasadenie armády, ktorá by pomohla polícii dostať pod kontrolu vážne narušený verejný poriadok.
Prezident Piňera v prejave k národu zdôvodnil vyhlásenie núdzového stavu „opakovanými násilnými činmi súvisiacimi s obchodovaním s drogami, terorizmom a organizovaným zločinom ozbrojených skupín", ktoré si vyžiadali životy „nevinných civilistov a policajtov".
Prezidentský výnos má platnosť maximálne 15 dní, ale so súhlasom Kongresu ju možno predĺžiť o ďalších 15 dní.
Opatrenie sa týka 40 komunít v regióne Bío-Bío a ďalších 32 v oblasti La Araucanía, kde sa násilnosti a konflikty ťahajú desaťročia vrátane útokov na lesné mechanizmy a nákladné autá.
Agentúra AP informovala, že vodiči kamiónov po oznámení, že prezident v daných oblastiach vyhlásil núdzový stav, začali postupne rušiť cestné blokády, ktoré zriadili, aby sa takto domáhali väčšej bezpečnosti na svojich trasách.
V domovskom regióne Araukáncov na juhu Čile už desaťročia prebiehajú spory o pôdu, ktorú v súčasnosti vlastnia farmy a ťažobné spoločnosti, pričom mnoho pôvodných obyvateľov ju považuje za svoj majetok a žiadajú jej vrátenie.
Nedostatočné riešenie požiadaviek Mapučov podnietilo radikálne skupiny v poslednom desaťročí k opakovaným útokom na nákladné autá a súkromný majetok.
Počas posledného zhromaždenia, ktoré sa konalo minulú nedeľu v hlavnom meste Santiago, zahynula jedna osoba ďalších 17 bolo zranených, keď došlo k potýčkam medzi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi domáhajúcimi sa autonómie pre Araukáncov.
Araukánci, považovaní za prvých obyvateľov niektorých častí Čile, bojovali v 19. storočí proti španielskym dobyvateľom a neskôr čilskej armáde. Momentálne tvoria asi 12 percent zo všetkých obyvateľov krajiny a polovica z nich žije v chudobných vidieckych komunitách.
Ústavodarné zhromaždenie Čile urobilo v júli historický krok, keď za svojho predsedu zvolilo Elisu Loncónovú z etnika Araukáncov, čo v mnohých domorodých obyvateľoch vzbudilo nádej, že ich záujmom sa bude venovať väčšia pozornosť.
Piňera svoj prejav predniesol v utorok, ktorý je v Čile štátnym sviatkom vyhláseným pri príležitosti objavenia Ameriky Krištofom Kolumbusom. Ide o deň, ktorý mnoho pôvodných obyvateľov v oboch Amerikách považuje za katastrofu kvôli kolonizácii, ktorá nasledovala, konštatoval web France 24.
