Santiago 11. septembra (TASR) - Demonštrácie pri príležitosti 40. výročia vojenského prevratu v Čile prerástli v noci nadnes opäť do potýčok s políciou. Demonštranti hádzali do policajtov kamene, zápalné fľaše a podpaľovali barikády. Polícia zatkla najmenej 13 ľudí, zranenia utrpel jeden policajt.

Agentúra AP pripomenula, že spomienkové akcie v deň výročia vojenského prevratu z roku 1973, keď armáda z funkcie prezidenta zosadila ľavičiara Salvadora Allendeho, v Čile často sprevádzajú násilnosti.

Vodca prevratu generál Augusto Pinochet nariadil 11. septembra 1973 bombardovanie prezidentského paláca La Moneda. V bezvýchodiskovej situácii, ktorá nastala pri obliehaní paláca vojenskou juntou, spáchal Allende samovraždu. Jeho smrťou sa v Čile začalo obdobie vojenskej diktatúry sprevádzané brutalitou bezpečnostných zložiek.

Foto: TASR/AP

Čilská vláda odhaduje, že od prevratu z 11. septembra 1973 do pádu Pinochetovho režimu v roku 1990 bolo popravených viac ako 3000 ľudí a ďalších viac ako 40.000 mučili.

Väzenkyňou Pinochetovho režimu bola aj bývalá prezidentka Michelle Bacheletová, ktorá v utorok navštívila miesto, kde stávala Villa Grimaldi - väznica a mučiarne používané bezpečnostnými zložkami počas diktatúry, teraz premenené na park. Z väznice sa zachovala len strážna veža. Bacheletovú tam v roku 1975 zadržiavali spolu s jej matkou Angelou pre podozrenie z prípravy vraždy štyroch generálov.

Bacheletová v rozhovore pre AP nechcela hovoriť o tom, čo vo väzení zažila, poznamenala len, že šlo o "fyzické útrapy". Po prepustení na slobodu Bacheletová odišla na niekoľko rokov do exilu. Po návrate do Čile po páde Pinochetovej diktatúry vstúpila do politiky a v roku 2006 zvíťazila v prezidentských voľbách. Vo voľbách vypísaných na 17. novembra sa chce pokúsiť o návrat do tejto vrcholnej funkcie.

Generál Pinochet zomrel 10. decembra 2006 v domácom väzení bez toho, aby bol za zločiny spáchané počas svojho vládnutia odsúdený na základe obvinenia z nezákonného obohacovania sa a porušovania ľudských práv.