Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Zahraničie

Čile si pripomenulo vojenský prevrat a nástup Pinocheta k moci

Na archívnej snímke z 23. augusta 1973 je čílsky generál Augusto Pinochet (vľavo) a prezident Salvador Allende. Foto: TASR/AP

Čilská spoločnosť zostáva aj po desaťročiach rozdelená v otázke hodnotenia diktatúry nastolenej v roku 1973 pučistami.

Santiago 11. septembra (TASR) - Dnešné 41. výročie vojenského prevratu, ktorý v Čile znamenal zosadenie socialistického prezidenta Salvadora Allendeho a začiatok obdobia vojenskej diktatúry režimu Augusta Pinocheta (1973-1990), poznamenali zrážky medzi demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek v hlavnom meste krajiny.

Výtržníci už v noci nadnes zaútočili na policajtov v Santiagu kameňmi a zápalnými zmesami, stavali a zapaľovali barikády, pričom podpálili aj najmenej jeden autobus.

Polícia zadržala najmenej sedem osôb a potvrdila, že najmenej jeden z jej príslušníkov utrpel zranenia, informovala agentúra AP.

Čilská spoločnosť zostáva aj po desaťročiach rozdelená v otázke hodnotenia diktatúry nastolenej v roku 1973 pučistami. Nezriedka to v období výročia prevratu vedie preto k stretom a prejavom násilia. V tomto roku prispelo k zvýšeniu napätia aj odpálenie nálože na stanici metra Escuela Militar v Santiagu, pri ktorom utrpelo zranenia 14 ľudí.

"Je to akt, ktorý má všetky známky teroristického činu," vyhlásil v prvej reakcii hovorca vlády Alvaro Elizalde. "Niet pochybností. Bolo to vykonané s cieľom zraniť nevinných ľudí," poznamenal a dodal, že vláda znova obnoví platnosť protiteroristických zákonov, ktoré dávajú prokuratúre širšie právomoci a umožňujú súdom vyniesť prísnejšie tresty.

Čile zažilo za vlády Augusta Pinocheta masový exodus ľavicovo orientovaných intelektuálov, z ktorých mnohí našli útočisko v bývalej Nemeckej demokratickej republike a ďalších krajinách niekdajšej Varšavskej zmluvy, vrátane bývalého Československa.

Napriek tomu sa odhaduje, že vo väzniciach tejto latinskoamerickej krajiny bolo z politických dôvodov zavraždených, mučených a uväznených celkove okolo 40.000 ľudí.