Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Michelle Bacheletová bola prezidentkou v rokoch 2006-10 a v Čile je veľmi obľúbená aj mimo vlastnej stredoľavej koalície Nueva Mayoria (Nová väčšina).
Autor TASR
Santiago 15. novembra (TASR) - Favoritom blížiacich sa nedeľňajších priamych prezidentských volieb v Čile, kde je prezident súčasne aj predsedom vlády, je bývalá hlava štátu Michelle Bacheletová (62), podľa predvolebných prieskumov však nezíska absolútnu väčšinu hlasov.
V druhom kole hlasovania bude zrejme čeliť pravicovej kandidátke Evelyn Mattheiovej (60), s ktorou sa pozná od detstva: ich otcovia totiž spolu slúžili v čilských ozbrojených vzdušných silách. Po vojenskej prevrate v roku 1973 sa však ich kariéry i životy rozišli opačnými smermi, približuje agentúra DPA.
Generál Alberto Bachelet zostal po puči verný prvému socialistickému prezidentovi Čile, Salvadorovi Allendemu (1970-73), aktéri prevratu ho zatkli a umučili na smrť. Generál Fernando Matthei sa vrátil do Čile krátko po puči a urobil kariéru - stal sa členom vládnucej junty generála Augusta Pinocheta.
Michelle Bacheletová bola prezidentkou v rokoch 2006-10 a v Čile je veľmi obľúbená aj mimo vlastnej stredoľavej koalície Nueva Mayoria (Nová väčšina), zahŕňajúcej kresťanských demokratov, sociálnych demokratov, socialistov a komunistov.
Evelyn Mattheiová, kandidátka pravicovej Nezávislej demokratickej únie (UDI), je považovanú za Železnú lady Čile. V súčasnej Piňerovej vláde bola ministerkou práce.
Súčasný prezident Sebastián Piňera (63) rovnako ako Bacheletová pred štyrmi rokmi, nemôže znova kandidovať. Podľa zákona je totiž prezident v Čile volený priamo na obdobie štyroch rokov bez možnosti bezprostredne opakovať mandát.
V prezidentských voľbách kandiduje deväť kandidátov. Ak žiaden z nich nezíska viac ako 50 percent hlasov, uskutoční sa 15. decembra druhé kolo hlasovania. V prieskumoch obsadil po Bacheletovej a Mattheiovej tretie miesto nezávislý kandidát Franco Parisi (46), kandidujúci s programom podpory podnikania. V niektorých prieskumoch sa dostal pred Mattheiovú.
Bacheletová chce presadiť reformy vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a čilského volebného systému a tiež zmeny v ústave, ktorá pochádza ešte z pinochetovej éry (1973-90).
Mattheiová je proti reformám - argumentuje, že "Čiľania nie sú na experimenty".
Obe vedúce kandidátky sa zhodujú v potrebe posilniť pacifické spojenectvo s Mexikom, Kolumbiou a Peru, presadzované Piňerom, a tiež obchod s Áziou. Obe podporujú decentralizáciu v Čile, kde sú regionálne orgány ešte stále vymenúvané prezidentom, hoci Bacheletová ide o krok ďalej ako Mattheiová a navrhuje autonómiu regiónov.
V nedeľu budú aj parlamentné voľby. Približne 13,6 milióna oprávnených voličov bude na najbližšie štyri roky voliť novú 120-člennú dolnú komoru parlamentu (Poslaneckú snemovňu) a 20 z 38 členov Senátu, ktorí majú osemročný mandát.
V druhom kole hlasovania bude zrejme čeliť pravicovej kandidátke Evelyn Mattheiovej (60), s ktorou sa pozná od detstva: ich otcovia totiž spolu slúžili v čilských ozbrojených vzdušných silách. Po vojenskej prevrate v roku 1973 sa však ich kariéry i životy rozišli opačnými smermi, približuje agentúra DPA.
Generál Alberto Bachelet zostal po puči verný prvému socialistickému prezidentovi Čile, Salvadorovi Allendemu (1970-73), aktéri prevratu ho zatkli a umučili na smrť. Generál Fernando Matthei sa vrátil do Čile krátko po puči a urobil kariéru - stal sa členom vládnucej junty generála Augusta Pinocheta.
Michelle Bacheletová bola prezidentkou v rokoch 2006-10 a v Čile je veľmi obľúbená aj mimo vlastnej stredoľavej koalície Nueva Mayoria (Nová väčšina), zahŕňajúcej kresťanských demokratov, sociálnych demokratov, socialistov a komunistov.
Evelyn Mattheiová, kandidátka pravicovej Nezávislej demokratickej únie (UDI), je považovanú za Železnú lady Čile. V súčasnej Piňerovej vláde bola ministerkou práce.
Súčasný prezident Sebastián Piňera (63) rovnako ako Bacheletová pred štyrmi rokmi, nemôže znova kandidovať. Podľa zákona je totiž prezident v Čile volený priamo na obdobie štyroch rokov bez možnosti bezprostredne opakovať mandát.
V prezidentských voľbách kandiduje deväť kandidátov. Ak žiaden z nich nezíska viac ako 50 percent hlasov, uskutoční sa 15. decembra druhé kolo hlasovania. V prieskumoch obsadil po Bacheletovej a Mattheiovej tretie miesto nezávislý kandidát Franco Parisi (46), kandidujúci s programom podpory podnikania. V niektorých prieskumoch sa dostal pred Mattheiovú.
Bacheletová chce presadiť reformy vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a čilského volebného systému a tiež zmeny v ústave, ktorá pochádza ešte z pinochetovej éry (1973-90).
Mattheiová je proti reformám - argumentuje, že "Čiľania nie sú na experimenty".
Obe vedúce kandidátky sa zhodujú v potrebe posilniť pacifické spojenectvo s Mexikom, Kolumbiou a Peru, presadzované Piňerom, a tiež obchod s Áziou. Obe podporujú decentralizáciu v Čile, kde sú regionálne orgány ešte stále vymenúvané prezidentom, hoci Bacheletová ide o krok ďalej ako Mattheiová a navrhuje autonómiu regiónov.
V nedeľu budú aj parlamentné voľby. Približne 13,6 milióna oprávnených voličov bude na najbližšie štyri roky voliť novú 120-člennú dolnú komoru parlamentu (Poslaneckú snemovňu) a 20 z 38 členov Senátu, ktorí majú osemročný mandát.
