Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Zahraničie

Výročie hromadných protestov v Čile poznačilo násilie

Demonštranti utekajú pred vodným delom počas prvého výročia masových protestov, pri ktorých zahynulo vyše 30 ľudí a tisíce utrpeli zranenia v Santiagu v nedeľu 18. oktróbra 2020. Foto: TASR/AP

Prevažne pokojné demonštrácie neskôr v Santiagu poznačilo čoraz viac násilných incidentov, rabovanie obchodov a zrážky s políciou, ktorá použila slzotvorný plyn a vodné delá.

Santiago 19. októbra (TASR) – Desaťtisíce ľudí sa v nedeľu zišli v centre čilskej metropoly Santiago, aby si pripomenuli prvé výročie masových protestov, pri ktorých zahynulo vyše 30 ľudí a tisíce utrpeli zranenia. Pokojné demonštrácie sa však do večera premenili na nepokoje a rabovanie, informovala agentúra Reuters.

Obyvatelia Čile sa v priebehu dňa zhromažďovali v mestách po celej krajine. Mnohí niesli nápisy a transparenty vyzývajúce, aby ľudia budúcu nedeľu v referende hlasovali za zrušenie ústavy z obdobia diktatúry, čo bola kľúčová požiadavka protestov z roku 2019.

Prevažne pokojné demonštrácie neskôr v Santiagu poznačilo čoraz viac násilných incidentov, rabovanie obchodov a zrážky s políciou, ktorá použila slzotvorný plyn a vodné delá. Vandali podpálili dva kostoly a policajnú stanicu.

Minister vnútra Victor Pérez večer miestneho času ocenil skoršie pokojné demonštrácie a odsúdil následné nepokoje. Obyvateľov krajiny vyzval, aby svoje rozpory vyriešili hlasovaním v ústavnom referende 25. októbra.

„Tí, ktorí páchajú tieto násilné činy, nechcú, aby si Čiľania vyriešili svoje problémy demokratickými prostriedkami," povedal Pérez novinárom a prisľúbil potrestanie výtržníkov.

Minuloročné protesty trvali od 18. októbra do polovice decembra, keď sa Čiľania zhromažďovali po celej krajine, aby žiadali reformy dôchodkového systému, zdravotníctva aj školstva. Rabovanie a výtržnosti mali za následok škody a hospodárske straty vyčíslené na miliardy dolárov. Vojaci vtedy vyšli do ulíc po prvý raz od vlády diktátora Augusta Pinocheta.