Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Text 1300-stranovej ústavnej žaloby na zasadnutí Snemovne prečítal poslanec opozičných socialistov Jaime Naranjo, čo mu trvalo približne 15 hodín.
Autor TASR
Santiago 9. novembra (TASR) - Dolná komora čilského Kongresu schválila v utorok podanie ústavnej žaloby na prezidenta Sebastiána Piňeru. Tento krok iniciovala opozícia v súvislosti so sporným predajom banskej spoločnosti, ktorý sa spomína v kauze Pandora Papers.
Za navrhovaný impeachment prezidenta hlasovala tesná väčšina 78 členov 155-člennej Poslaneckej snemovne. Návrh tým posunuli na prerokovanie členom Senátu, teda hornej komore Kongresu, kde jeho schválenie nie je isté.
Obvinenia voči hlave štátu boli na pôde Poslaneckej snemovne, v ktorej má väčšinu opozícia, vznesené 13. októbra. Text 1300-stranovej ústavnej žaloby na pondelkovom zasadnutí Snemovne prečítal poslanec opozičných socialistov Jaime Naranjo, čo mu trvalo približne 15 hodín.
Prezident podľa neho prostredníctvom kontroverzného predaja bane priamo obohatil seba a svoju rodinu, pričom na to zneužil informácie, ktoré dostával z titulu svojej funkcie. Podľa opozície je prezident v tejto súvislosti podozrivý z korupčných praktík.
Návrh na impeachment prezidenta bude teraz posudzovať Senát, horná komora parlamentu, kde podľa AFP zatiaľ zrejme nemá dostatočnú podporu.
Miliardár Sebastián Piňera, ktorý je jedným z najbohatších ľudí v Čile, bol prezidentom už v rokoch 2010-2014 a potom opäť od roku 2018. Jeho druhé funkčné obdobie sa skončí v marci budúceho roku.
Čilská prokuratúra začala 8. októbra vyšetrovať okolnosti predaja banskej spoločnosti Dominga v roku 2010 v čase Piňerovho prvého obdobia vo funkcii.
Baňa bola podľa Pandora Papers údajne predaná prostredníctvom spoločnosti, ktorú vlastnia prezidentove deti, pričom veľká časť predaja sa uskutočnila na britských Panenských ostrovoch. Piňera všetky obvinenia odmieta a trvá na svojej nevine.
Únik dokumentov označovaných ako Pandora Papers odhalil offshorové aktivity a skryté majetky viac než stovky miliardárov a vyše 35 súčasných i bývalých hláv štátov a vlád. Okrem napríklad českého premiéra Andreja Babiša sú medzi nimi aj jordánsky kráľ Abdalláh II. či britský expremiér Tony Blair, ale aj ľudia v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina či jeho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského. Príslušné zistenia zverejnilo začiatkom októbra Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ).
Za navrhovaný impeachment prezidenta hlasovala tesná väčšina 78 členov 155-člennej Poslaneckej snemovne. Návrh tým posunuli na prerokovanie členom Senátu, teda hornej komore Kongresu, kde jeho schválenie nie je isté.
Obvinenia voči hlave štátu boli na pôde Poslaneckej snemovne, v ktorej má väčšinu opozícia, vznesené 13. októbra. Text 1300-stranovej ústavnej žaloby na pondelkovom zasadnutí Snemovne prečítal poslanec opozičných socialistov Jaime Naranjo, čo mu trvalo približne 15 hodín.
Prezident podľa neho prostredníctvom kontroverzného predaja bane priamo obohatil seba a svoju rodinu, pričom na to zneužil informácie, ktoré dostával z titulu svojej funkcie. Podľa opozície je prezident v tejto súvislosti podozrivý z korupčných praktík.
Návrh na impeachment prezidenta bude teraz posudzovať Senát, horná komora parlamentu, kde podľa AFP zatiaľ zrejme nemá dostatočnú podporu.
Miliardár Sebastián Piňera, ktorý je jedným z najbohatších ľudí v Čile, bol prezidentom už v rokoch 2010-2014 a potom opäť od roku 2018. Jeho druhé funkčné obdobie sa skončí v marci budúceho roku.
Čilská prokuratúra začala 8. októbra vyšetrovať okolnosti predaja banskej spoločnosti Dominga v roku 2010 v čase Piňerovho prvého obdobia vo funkcii.
Baňa bola podľa Pandora Papers údajne predaná prostredníctvom spoločnosti, ktorú vlastnia prezidentove deti, pričom veľká časť predaja sa uskutočnila na britských Panenských ostrovoch. Piňera všetky obvinenia odmieta a trvá na svojej nevine.
Únik dokumentov označovaných ako Pandora Papers odhalil offshorové aktivity a skryté majetky viac než stovky miliardárov a vyše 35 súčasných i bývalých hláv štátov a vlád. Okrem napríklad českého premiéra Andreja Babiša sú medzi nimi aj jordánsky kráľ Abdalláh II. či britský expremiér Tony Blair, ale aj ľudia v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina či jeho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského. Príslušné zistenia zverejnilo začiatkom októbra Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ).
