Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Išlo o prvú návštevu najvyššieho čínskeho predstaviteľa v Mjanmarsku za uplynulých 19 rokov.
Autor TASR
Nepjito 18. januára (TASR) - Predstavitelia Číny a Mjanmarska podpísali v sobotu desiatky dohôd zameraných na urýchlenie infraštruktúrnych projektov v tejto krajine juhovýchodnej Ázie. Podľa tlačovej agentúry Reuters sa tak Peking usiluje posilniť vplyv na svojho mjanmarského suseda, čoraz viac izolovaného Západom.
Počas dvojdňovej návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Mjanmarsku však nebola uzatvorená dohoda o žiadnom novom veľkom projekte. Analytici tvrdia, že Mjanmarsko je v súvislosti s investíciami Pekingu opatrné.
Išlo o prvú návštevu najvyššieho čínskeho predstaviteľa v Mjanmarsku za uplynulých 19 rokov.
Si Ťin-pching a mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij podpísali celkovo 33 dohôd na podporu kľúčových projektov, ktoré sú súčasťou hospodárskej iniciatívy Nová hodvábna cesta, ktorú prijala čínska vláda.
Lídri sa dohodli na urýchlení implementácie Čínsko-mjanmarského ekonomického koridoru (CMEC) - gigantickej infraštruktúrnej schémy za miliardy dolárov, ktorá zahŕňa vybudovanie železničného prepojenia medzi juhozápadnou časťou Číny a pobrežím Indického oceánu, námorného prístavu v konfliktom sužovanom Jakchainskom štáte, špeciálnej ekonomickej zóny na hraniciach a nového mestského projektu v komerčnej metropole Nepjito.
Nerokovali však o kontroverznej, Pekingom financovanej výstavbe megapriehrady, práce na ktorej stagnujú od roku 2011. Podľa agentúry Reuters to odráža diskutabilnosť čínskych investícií v Mjanmarsku.
Čínsky prezident na uvítacej slávnosti v piatok vyzdvihol "novú éru" vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Aun Schan Su Ťij označila Čínu za "skvelú krajinu, ktorá hrá významnú úlohu v medzinárodných vzťahoch a svetovej ekonomike". Zdôraznila však potrebu projektov, ktoré nezaťažujú životné prostredie a ktoré prinášajú osoh miestnym obyvateľom.
Si Ťin-pching sa tiež stretol s lídrami politických strán pôsobiacich v etnických oblastiach postihnutých občianskymi nepokojmi, kde sa budujú čínske infraštruktúrne projekty.
Obe krajiny majú historicky napäté vzťahy, ale zbližujú sa od roku 2017, keď bolo Mjanmarsko medzinárodne odsúdené za svoje zaobchádzanie s moslimskou menšinou Rohingov v Jakchainskom štáte. Viac než 730.000 z nich muselo utiecť zo západnej časti Mjanmarska do Bangladéša po vojenskom zásahu, ktorý bol podľa OSN uskutočnený s "genocídnym zámerom".
Čína krajinu obraňuje na globálnej scéne a je vnímaná ako najväčšia prekážka pre stíhanie mjanmarských lídrov na medzinárodnom tribunáli pre vojnové zločiny.
Počas dvojdňovej návštevy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Mjanmarsku však nebola uzatvorená dohoda o žiadnom novom veľkom projekte. Analytici tvrdia, že Mjanmarsko je v súvislosti s investíciami Pekingu opatrné.
Išlo o prvú návštevu najvyššieho čínskeho predstaviteľa v Mjanmarsku za uplynulých 19 rokov.
Si Ťin-pching a mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij podpísali celkovo 33 dohôd na podporu kľúčových projektov, ktoré sú súčasťou hospodárskej iniciatívy Nová hodvábna cesta, ktorú prijala čínska vláda.
Lídri sa dohodli na urýchlení implementácie Čínsko-mjanmarského ekonomického koridoru (CMEC) - gigantickej infraštruktúrnej schémy za miliardy dolárov, ktorá zahŕňa vybudovanie železničného prepojenia medzi juhozápadnou časťou Číny a pobrežím Indického oceánu, námorného prístavu v konfliktom sužovanom Jakchainskom štáte, špeciálnej ekonomickej zóny na hraniciach a nového mestského projektu v komerčnej metropole Nepjito.
Nerokovali však o kontroverznej, Pekingom financovanej výstavbe megapriehrady, práce na ktorej stagnujú od roku 2011. Podľa agentúry Reuters to odráža diskutabilnosť čínskych investícií v Mjanmarsku.
Čínsky prezident na uvítacej slávnosti v piatok vyzdvihol "novú éru" vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Aun Schan Su Ťij označila Čínu za "skvelú krajinu, ktorá hrá významnú úlohu v medzinárodných vzťahoch a svetovej ekonomike". Zdôraznila však potrebu projektov, ktoré nezaťažujú životné prostredie a ktoré prinášajú osoh miestnym obyvateľom.
Si Ťin-pching sa tiež stretol s lídrami politických strán pôsobiacich v etnických oblastiach postihnutých občianskymi nepokojmi, kde sa budujú čínske infraštruktúrne projekty.
Obe krajiny majú historicky napäté vzťahy, ale zbližujú sa od roku 2017, keď bolo Mjanmarsko medzinárodne odsúdené za svoje zaobchádzanie s moslimskou menšinou Rohingov v Jakchainskom štáte. Viac než 730.000 z nich muselo utiecť zo západnej časti Mjanmarska do Bangladéša po vojenskom zásahu, ktorý bol podľa OSN uskutočnený s "genocídnym zámerom".
Čína krajinu obraňuje na globálnej scéne a je vnímaná ako najväčšia prekážka pre stíhanie mjanmarských lídrov na medzinárodnom tribunáli pre vojnové zločiny.
