Peking 24. februára (TASR) - Čína dramaticky zosilnila prenasledovanie moslimských menšín v autonómnej oblasti Sin-ťiang prostredníctvom oficiálneho súdneho systému. Udeľuje dlhé tresty väzenia pre pochybné obvinenia, ako napríklad "vyvolávanie sporov" a dávanie darov príbuzným v zahraničí. V stredu o tom informovala organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW).

Popri týchto rozsudkoch je známe, že Čína zadržiava podľa odhadov milión Ujgurov a príslušníkov ďalších, prevažne moslimských menšín v táboroch "politickej prevýchovy" v Sin-ťiangu, pripomenula tlačová agentúra AFP.

Od roku 2016 v tejto oblasti na severozápade krajiny oficiálne odsúdili a uväznili už vyše 250.000 ľudí, dodala HRW.

"Napriek maske legálnosti sú mnohí z tých, čo sú vo väzniciach v Sin-ťiangu, bežní ľudia, ktorých odsúdili za to, že len žili svoj život a praktizovali svoju vieru," uviedla výskumníčka HRW Maya Wangová.

Americké ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že kroky Číny v Sin-ťiangu sa rovnajú genocíde, pričom kanadskí zákonodarcovia v utorok schválili podobnú deklaráciu.

HRW zdôraznila, že rozsudky za tieto "trestné činy" v Sin-ťiangu prudko vzrástli v rokoch 2017 - 2019 počas tvrdých zásahov proti Ujgurom a ďalším menšinám. V roku 2017 v Sin-ťiangu odsúdili takmer 100.000 ľudí, čo bol nárast oproti 40.000 ľuďom v roku 2016.

Ľudskoprávna organizácie napísala, že na políciu, prokuratúry a súdy je vyvíjaný tlak, aby v mene boja proti terorizmu "udeľovali rýchle a tvrdé tresty". To spôsobuje, že mnoho ľudí sa dostalo do väzenia, hoci nespáchali skutočný trestný čin.

Tresty boli udelené aj za skutok, keď niekto "vysvetľoval, čo znamená v islame harám a halál (zakázané a povolené)", alebo poslal dary príbuzným v Turecku, informovala HRW. Podľa nej sú zároveň tieto tresty čoraz dlhšie.

Pred rokom 2017 bolo udelených približne 11 percent trestov väzenia v dĺžke nad päť rokov, v roku 2017 to už bolo 87 percent.

Zaobchádzanie Číny s moslimskými menšinami v Sin-ťiangu a ich väznenie vyvolávajú čoraz silnejšie odsudzujúce reakcie medzinárodného spoločenstva - Čínu obviňujú napríklad z nútenej sterilizácie žien a z posielania na nútené práce.

Peking najprv existenciu táborov v Sin-ťiangu popieral, neskôr ich bránil a tvrdil, že ide o odborné školiace strediská zamerané na zníženie príťažlivosti islamského extrémizmu.

Minister zahraničných vecí Wang I v pondelok vyhlásil, že prístup Pekingu k etnickým menšinám v Sin-ťiangu je "žiarivým príkladom" pokroku v oblasti ľudských práv v Číne.