Peking 11. apríla (TASR) - Čínske vojenské lietadla dopravili do Srbska len "zvyčajné vojenské zásoby," uviedlo v pondelok čínske ministerstvo zahraničných vecí. Ide o prvé vyjadrenie Pekingu po tom, čo médiá informovali o nezvyčajnej operácii, v rámci ktorej v sobotu pristálo v Belehrade šesť dopravných lietadiel čínskeho letectva, informuje agentúra AP.

Hovorca rezortu diplomacie Čao Li-ťien uistil novinárov, že operácia bola súčasťou kooperačného plánu Srbska a Číny a nemala "nič spoločné so súčasnou situáciou." Hovorca neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti.

Pristátie čínskych lietadiel v Belehrade vyvolalo špekulácie, že išlo o dodávku protilietadlových raketových systémov HQ-22 v rámci dohody, ktorú obe strany podpísali v roku 2019. Srbské ministerstvo obrany na súvisiace otázky AP bezprostredne nereagovalo.

Tamojší prezident Aleksandar Vučič však dodávku tejto vojenskej techniky v podstate potvrdil, keď v sobotu vyhlásil, že v utorok alebo stredu predstaví "najnovšiu pýchu" srbskej armády.

Foto: TASR/AP

Dodávku zbraní na pozadí rusko-ukrajinskej vojny ponad územie najmenej dvoch členských štátov NATO - Turecka a Bulharska - považujú odborníci za prejav rastúceho globálneho dosahu Číny, vysvetľuje AP.

HQ-22 je všeobecne porovnávaný s americkým systémom Patriot alebo ruským S-300, hoci má kratší operačný rozsah. Srbsko by sa malo stať prvým prevádzkovateľom tohto čínskeho systému v Európe.

USA v roku 2020 varovali Belehrad pred nákupom systému HQ-22 s tým, že ak chce Srbsko vstúpiť do EÚ a ďalších západných štruktúr, musí zosúladiť svoje vojenské vybavenie so západnými štandardmi.

Hoci Srbsko hlasovalo za rezolúcie OSN, ktoré odsudzujú krvavé ruské útoky na Ukrajine, odmieta sa pridať k medzinárodným sankciám proti svojim spojencom v Moskve alebo otvorene kritizovať zjavné zverstvá páchané ruskými jednotkami.

Peking a Belehrad už dlho udržujú blízke diplomatické vzťahy, k čomu prispievajú aj podobné odmietavé postoje voči Washingtonu, komentuje AP. Sily NATO totiž v roku 1999 pri bombardovaní Belehradu počas vojny v Kosove zasiahla aj čínske veľvyslanectvo, pričom zahynuli traja ľudia. NATO sa za útok ospravedlnilo s tým, že išlo o omyl, Peking však toto vysvetlenie doposiaľ odmieta.