Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasťou čínskej vesmírnej stanice má byť aj voľne lietajúci teleskop Sün-tchien (Prieskum nebies), ktorý plánuje Čína vypustiť budúci rok.
Autor TASR
,aktualizované Peking 31. októbra (TASR) - Čína v pondelok úspešne vypustila do kozmu posledný modul svojej vesmírnej stanice Tchien-kung (Nebeský palác). TASR o tom informuje podľa agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na čínske štátne médiá.
Modul s názvom Meng-tchien, "snívanie nebies", bol vynesený kozmickou loďou Čchang-čeng 5B (Dlhý pochod) z kozmodrómu Wen-čchang, ktorý leží na čínskom tropickom ostrove Chaj-nan, uviedla televízia CCTV. Štart rakety o 15.27 h miestneho času (08.27 h SELČ) sledovali z neďalekej pláže amatérski fotografi a vesmírni nadšenci.
Veliteľ kozmodrómu Teng Chung-čchin označil štart spomínanej rakety za úspešný. "Na základe letových údajov z Dlhého pochodu 5B, nosnej rakety a spoľahlivých výpočtov Pekinského strediska pre riadenia vesmírnych letov vstúpil pokusný modul Meng-tchien vesmírnej stanice presne na predom určenú orbitu," uviedol Teng Chung-čchin.
Meng-tchien je treťou a zároveň poslednou významnou zložkou stanice Tchien-kung, ktorá bude mať tvar písmená T. Tento modul vyniesol na obežnú dráhu niekoľko kusov špičkového vedeckého vybavenia vrátane "vôbec prvého studeného atómového hodinového systému umiestneného vo vesmíre", uvádza čínska štátna tlačová agentúra Sinchua.
"Ak budú studené atómové hodiny úspešné, stanú sa najpresnejším časovým a frekvenčným systémom vo vesmíre, ktorý za stovky miliónov rokov nebude meškať ani jednu sekundu," uviedol pre Sinchuu Čang Wej z Čínskej akadémie vied.
Súčasťou čínskej vesmírnej stanice má byť aj voľne lietajúci teleskop Sün-tchien (Prieskum nebies), ktorý plánuje Čína vypustiť budúci rok.
Vesmírna stanica Tchien-kung je súčasťou ambiciózneho vesmírneho programu Číny, v rámci ktorého už Peking vyslal i prieskumné vozidlo na Mars a sondy k Mesiacu. Po jej dokončení bude na nej neustále prítomná vesmírna posádka zložená z troch kozmonautov, tímy ktorých budú na stanici rotovať. Tchien-kung by mala byť v prevádzke asi desať rokov a budú sa na nej vykonávať rôzne experimenty, pre ktoré je potrebný beztiažový stav.
Čína je od roku 2011 vylúčená z Medzinárodnej vesmírne stanice (ISS). Stalo sa tak po tom, čo Spojené štáty zakázali americkému Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) spolupracovať s Pekingom.
Modul s názvom Meng-tchien, "snívanie nebies", bol vynesený kozmickou loďou Čchang-čeng 5B (Dlhý pochod) z kozmodrómu Wen-čchang, ktorý leží na čínskom tropickom ostrove Chaj-nan, uviedla televízia CCTV. Štart rakety o 15.27 h miestneho času (08.27 h SELČ) sledovali z neďalekej pláže amatérski fotografi a vesmírni nadšenci.
Veliteľ kozmodrómu Teng Chung-čchin označil štart spomínanej rakety za úspešný. "Na základe letových údajov z Dlhého pochodu 5B, nosnej rakety a spoľahlivých výpočtov Pekinského strediska pre riadenia vesmírnych letov vstúpil pokusný modul Meng-tchien vesmírnej stanice presne na predom určenú orbitu," uviedol Teng Chung-čchin.
Meng-tchien je treťou a zároveň poslednou významnou zložkou stanice Tchien-kung, ktorá bude mať tvar písmená T. Tento modul vyniesol na obežnú dráhu niekoľko kusov špičkového vedeckého vybavenia vrátane "vôbec prvého studeného atómového hodinového systému umiestneného vo vesmíre", uvádza čínska štátna tlačová agentúra Sinchua.
"Ak budú studené atómové hodiny úspešné, stanú sa najpresnejším časovým a frekvenčným systémom vo vesmíre, ktorý za stovky miliónov rokov nebude meškať ani jednu sekundu," uviedol pre Sinchuu Čang Wej z Čínskej akadémie vied.
Súčasťou čínskej vesmírnej stanice má byť aj voľne lietajúci teleskop Sün-tchien (Prieskum nebies), ktorý plánuje Čína vypustiť budúci rok.
Vesmírna stanica Tchien-kung je súčasťou ambiciózneho vesmírneho programu Číny, v rámci ktorého už Peking vyslal i prieskumné vozidlo na Mars a sondy k Mesiacu. Po jej dokončení bude na nej neustále prítomná vesmírna posádka zložená z troch kozmonautov, tímy ktorých budú na stanici rotovať. Tchien-kung by mala byť v prevádzke asi desať rokov a budú sa na nej vykonávať rôzne experimenty, pre ktoré je potrebný beztiažový stav.
Čína je od roku 2011 vylúčená z Medzinárodnej vesmírne stanice (ISS). Stalo sa tak po tom, čo Spojené štáty zakázali americkému Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) spolupracovať s Pekingom.
