Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wen-pin povedal, že USA by sa mali vysporiadať s celou škálou vlastného porušovania ľudských práv - od menšín až po zaobchádzanie s migrantmi.
Autor TASR
Peking 4. júna (TASR) - Čína vyčítala v piatok Spojeným štátom porušovanie ľudských práv a Washingtonu odkázala, aby sa "pozrel do zrkadla". Peking tak reagoval na štvrtkové vyjadrenie amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, ktorý povedal, že USA si uctia obetu ľudí zabitých počas zásahu na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v júni roku 1989. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Čína vyzvala USA, aby "riešili vlastné vážne problémy s dodržiavaním ľudských práv", oznámil hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wen-pin. "Vzhľadom na ich vlastné nevyvrátiteľné zločiny voči ľudským právam, čo oprávňuje Spojené štáty poučovať ostatných?" spýtal sa a dodal, že USA by sa mali vysporiadať s celou škálou vlastného porušovania ľudských práv - od menšín až po zaobchádzanie s migrantmi.
Reagoval tak na Blinkenove slová, že Washington "si uctí obetu, ktorú priniesli ľudia zabití pred 32 rokmi", a bude tiež ďalej podporovať čínskych ľudskoprávnych aktivistov.
Čínski vojaci 4. júna 1989 v Pekingu krvavo potlačili týždne demonštrácií žiadajúcich politické zmeny a zastavenie korupcie na úradoch. Strieľali pritom na miestnych obyvateľov a protestujúcich študentov. Pri ich zásahu boli zabité stovky ľudí, podľa niektorých odhadov zomrelo až vyše 1000 osôb, a v západných médiách sa objavil aj údaj o 10.000 usmrtených.
Mladší Číňania si už na hnutie z Námestia Tchien-an-men priamo nespomínajú. Jednak preto, že s ním nemajú osobnú skúsenosť, a zároveň aj pre skutočnosť, že vláda sa všemožne snažila zabrániť konaniu akýchkoľvek spomienkových akcí, zatýkala aktivistov alebo marila naživo streamované ceremónie.
Užívateľom sociálnych sietí WEChat a Weibo zabránili v piatok tieto platformy v zverejňovaní symbolov sviečok odkazujúcich na výročie krvavého potlačenia demonštrácií. Na platforme Weibo podobnej Twitteru, je pritom bežne blokované aj vyhľadávanie čísla "64" odkazujúceho na dátumu zásahu, píše AFP.
Posledné tri desaťročia sa v poloautonómnom Hongkongu konali obrovské pietne demonštrácie so sviečkami. Hongkonská polícia však teraz koncom mája - už druhý rok po sebe - konanie spomienkového zhromaždenia zakázala. Ako dôvod pritom uviedla pandémiu koronavírusu. Vlani sa však aj napriek zákazu v tamojšom Viktóriinom parku zišli tisíce ľudí, ktorí si demonštráciou so sviečkami a minútou ticha pripomenuli obete demonštrácií z roku 1989.
Tento rok bol však do hongkonských ulíc nasadený veľký počet policajtov v snahe zabrániť akýmkoľvek pokusom o masové spomienkové podujatie. Tradičný pochod so sviečkami sa tak nekonal vôbec prvýkrát od roku 1989. V piatok skoro ráno však polícia zatkla jedného organizátora takejto spomienkovej akcie.
Kritici čínskej vlády tvrdia, že Peking tento rok dosiahol novú úroveň zastierania svojej problematickej minulosti, keď zakázal spomienkové akcie v Hongkongu.
Čína vyzvala USA, aby "riešili vlastné vážne problémy s dodržiavaním ľudských práv", oznámil hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wen-pin. "Vzhľadom na ich vlastné nevyvrátiteľné zločiny voči ľudským právam, čo oprávňuje Spojené štáty poučovať ostatných?" spýtal sa a dodal, že USA by sa mali vysporiadať s celou škálou vlastného porušovania ľudských práv - od menšín až po zaobchádzanie s migrantmi.
Reagoval tak na Blinkenove slová, že Washington "si uctí obetu, ktorú priniesli ľudia zabití pred 32 rokmi", a bude tiež ďalej podporovať čínskych ľudskoprávnych aktivistov.
Čínski vojaci 4. júna 1989 v Pekingu krvavo potlačili týždne demonštrácií žiadajúcich politické zmeny a zastavenie korupcie na úradoch. Strieľali pritom na miestnych obyvateľov a protestujúcich študentov. Pri ich zásahu boli zabité stovky ľudí, podľa niektorých odhadov zomrelo až vyše 1000 osôb, a v západných médiách sa objavil aj údaj o 10.000 usmrtených.
Mladší Číňania si už na hnutie z Námestia Tchien-an-men priamo nespomínajú. Jednak preto, že s ním nemajú osobnú skúsenosť, a zároveň aj pre skutočnosť, že vláda sa všemožne snažila zabrániť konaniu akýchkoľvek spomienkových akcí, zatýkala aktivistov alebo marila naživo streamované ceremónie.
Užívateľom sociálnych sietí WEChat a Weibo zabránili v piatok tieto platformy v zverejňovaní symbolov sviečok odkazujúcich na výročie krvavého potlačenia demonštrácií. Na platforme Weibo podobnej Twitteru, je pritom bežne blokované aj vyhľadávanie čísla "64" odkazujúceho na dátumu zásahu, píše AFP.
Posledné tri desaťročia sa v poloautonómnom Hongkongu konali obrovské pietne demonštrácie so sviečkami. Hongkonská polícia však teraz koncom mája - už druhý rok po sebe - konanie spomienkového zhromaždenia zakázala. Ako dôvod pritom uviedla pandémiu koronavírusu. Vlani sa však aj napriek zákazu v tamojšom Viktóriinom parku zišli tisíce ľudí, ktorí si demonštráciou so sviečkami a minútou ticha pripomenuli obete demonštrácií z roku 1989.
Tento rok bol však do hongkonských ulíc nasadený veľký počet policajtov v snahe zabrániť akýmkoľvek pokusom o masové spomienkové podujatie. Tradičný pochod so sviečkami sa tak nekonal vôbec prvýkrát od roku 1989. V piatok skoro ráno však polícia zatkla jedného organizátora takejto spomienkovej akcie.
Kritici čínskej vlády tvrdia, že Peking tento rok dosiahol novú úroveň zastierania svojej problematickej minulosti, keď zakázal spomienkové akcie v Hongkongu.
