Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia Zahraničie

Wang I rokoval o bezpečnostných záležitostiach so Šojguom

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Očakáva sa, že Šojgu sa tento týždeň zúčastní aj na výstave Airshow China, na ktorej sa každé dva roky v juhočínskom meste Ču-chaj prezentuje civilný a vojenský letecký sektor Pekingu.

Peking 12. novembra (TASR) - Čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa v utorok stretol s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Sergejom Šojguom v rámci bezpečnostných rokovaní v Pekingu. Obe krajiny sa snažia o prehlbovanie vzájomných vzťahov, čo sa stretlo s nesúhlasom Západu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Podľa hovorcu čínskeho ministerstva mali ministri diskutovať o "dôležitých otázkach týkajúcich sa strategických bezpečnostných záujmov oboch krajín a posilnenia vzájomnej dôvery". Rusko uviedlo, že rozhovory nadväzujú na "aktuálne problémy medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti, ako i na široké spektrum tém bilaterálnej spolupráce".

Očakáva sa, že Šojgu sa tento týždeň zúčastní aj na výstave Airshow China, na ktorej sa každé dva roky v juhočínskom meste Ču-chaj prezentuje civilný a vojenský letecký sektor Pekingu. Vystavené tu bude aj najmodernejšia ruská stíhačka Su-57.

Šojgu bol ruským ministrom obrany počas prvých dvoch rokov ofenzívy na Ukrajine, kým ho Putin po sérii vojenských neúspechov a kritike zo strany vplyvných vojenských predstaviteľov nepresunul do Rady bezpečnosti.

Moskva a Peking rozšírili vojenské a obranné vzťahy po ruskom útoku na Ukrajinu pred takmer tromi rokmi. Čínsky prezident Si Ťin-pching je tiež jedným z najdôležitejších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina na svetovej scéne.

Čína sa vo vojne na Ukrajine prezentuje ako neutrálna a tvrdí, že na rozdiel od Spojených štátov a ďalších západných krajín neposiela smrtiacu pomoc ani jednej strane. Napriek tomu však zostáva blízkym politickým i hospodárskym spojencom Ruska a členské štáty NATO ju označili za "rozhodujúceho prispievateľa" vojny, ktorú nikdy neodsúdila.