Nový úrad bude viesť najvyšší predstaviteľ Hongkongu.
Autor TASR
Peking/Hongkong 20. júna (TASR) - Čína zriadi v Hongkongu "Úrad národnej bezpečnosti", ktorý by mal dozerať na implementáciu nového zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.
Kontroverzný zákon zakazuje aktivity smerujúce k odtrhnutiu Hongkongu od Číny, podvratnú činnosť zameranú voči centrálnej vláde, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus. Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov ho schválilo koncom mája.
Schválený zákon zároveň stojí nad hongkonskými zákonmi, uvádza agentúra Sinchua.
Nový úrad bude viesť najvyšší predstaviteľ Hongkongu; tento post v súčasnosti zastáva Carrie Lamová. Sinchua dodáva, že zákon by už čoskoro mal byť pripravený vo svojej finálnej podobe.
Hoci Lamová uistila, že zákon neohrozí občianske práva v tomto poloautonómnom meste, jeho schválenie vyvolalo opätovné protesty, na ktorých organizátori apelovali na sedem miliónov obyvateľov mesta, aby bojovali proti čínskej vláde a pripravovanému zákonu.
Postavili sa proti nemu viacerí prodemokratickí aktivisti aj západné krajiny. Británia, Spojené štáty, Kanada a Austrália obvinili Čínu, že svojou snahou presadiť nový zákon o národnej bezpečnosti v Hongkongu porušuje svoje medzinárodné záväzky.
Spojené štáty a Británia svoje obavy o budúcnosti autonómie Hongkongu vyjadrili aj zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.
Kontroverzný zákon zakazuje aktivity smerujúce k odtrhnutiu Hongkongu od Číny, podvratnú činnosť zameranú voči centrálnej vláde, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus. Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov ho schválilo koncom mája.
Schválený zákon zároveň stojí nad hongkonskými zákonmi, uvádza agentúra Sinchua.
Nový úrad bude viesť najvyšší predstaviteľ Hongkongu; tento post v súčasnosti zastáva Carrie Lamová. Sinchua dodáva, že zákon by už čoskoro mal byť pripravený vo svojej finálnej podobe.
Hoci Lamová uistila, že zákon neohrozí občianske práva v tomto poloautonómnom meste, jeho schválenie vyvolalo opätovné protesty, na ktorých organizátori apelovali na sedem miliónov obyvateľov mesta, aby bojovali proti čínskej vláde a pripravovanému zákonu.
Postavili sa proti nemu viacerí prodemokratickí aktivisti aj západné krajiny. Británia, Spojené štáty, Kanada a Austrália obvinili Čínu, že svojou snahou presadiť nový zákon o národnej bezpečnosti v Hongkongu porušuje svoje medzinárodné záväzky.
Spojené štáty a Británia svoje obavy o budúcnosti autonómie Hongkongu vyjadrili aj zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.