Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 24. december 2024Meniny má Adam a Eva
< sekcia Zahraničie

Čínski astronauti sa po 90-dňovej misii vrátili na Zem

Čínski astronauti zľava Tchang Chung-po, veliteľ misie Nie Chaj-šeng a Liou Po-ming mávajú pred štartom kozmickej lode Šen-čou 12, foto z archívu. Foto: TASR/AP

Veliteľom tohto letu bol pilot čínskeho vojenského letectva Nie Chaj-šeng, ktorý už absolvoval dve vesmírne misie.

Peking 17. septembra (TASR) - Posádka čínskej kozmickej lode Šen-čou 12 sa v piatok po 90-dňovej misii v dobrom zdravotnom stave vrátila naspäť na Zem, uviedla štátna televízia CCTV. Táto misia je najnovším medzníkom v snahe Pekingu stať sa hlavnou vesmírnou mocnosťou, konštatovala agentúra AFP.

Kapsula, na ktorej palube boli traja čínski astronauti - tajkonauti, pristála v púšti Gobi o 13.35 h miestneho času.

Posádka teraz podstúpi 14-dňovú karanténu, "pretože ich imunitný systém sa po dlhej misii mohol oslabiť," uviedol pre CCTV Chuang Wej-fen, šéf čínskeho programu kozmických letov s ľudskou posádkou.

Posádka strávila na vesmírnej stanici Tchien-kung 90 dní, počas ktorých uskutočňovala výstupy do vesmíru a vedecké experimenty.

Veliteľom tohto letu bol pilot čínskeho vojenského letectva Nie Chaj-šeng, ktorý už absolvoval dve vesmírne misie. Zvyšní dvaja členovia posádky sú tiež príslušníkmi čínskej armády, jeden z nich letí do kozmu prvýkrát.

"Úspešné dokončenie (tejto) misie ... dláždi cestu pre budúce pravidelné misie a využitie (čínskej vesmírnej) stanice," povedal Čchen Lan, nezávislý analytik spoločnosti GoTaikonauts, ktorá sa špecializuje na čínsky vesmírny program.

Žena s ochranným rúškom kráča okolo televíznej obrazovky v nákupnom centre v Pekingu, ktorá vysiela štart nosnej rakety Šen-ťien, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


Očakáva sa, že stanica Tchien-kung, čo v preklade znamená "Nebeský palác", bude fungovať najmenej desať rokov.

Podľa odborníkov je vyslanie ľudskej posádky na vesmírnu stanicu prestížnou záležitosťou a dôležitým medzníkom v rozvoji ambiciózneho kozmického programu Pekingu. Čína plánuje v nadchádzajúcom poldruha roku ďalších 11 letov zameraných na dokončenie budovania stanice vrátane montáže solárnych panelov a dvoch laboratórnych modulov.

Čína v posledných rokoch "naliala" do svojho vojenského vesmírneho programu miliardy dolárov, pretože sa snaží dobehnúť USA a Rusko, konštatovala agentúra AFP.

Jonathan McDowell, astronóm z Harvard Smithsonian Center for Astrophysics, však v rozhovore pre AFP uviedol, že "v porovnaní s USA je Čína technicky stále trochu pozadu". Podľa jeho názoru hlavnou výhodou USA v letoch do vesmíru sú celkové skúsenosti.

Začiatok prvej čínskej misie s ľudskou posádkou po takmer piatich rokoch kolidoval s oslavami 100. výročia založenia vládnucej komunistickej strany a bol vyvrcholením masívnej propagandistickej kampane.