Blokovanie tém s citlovým obsahom je v Číne bežné.
Autor TASR
Šanghaj 20. júla (TASR) - Na protest proti cenzúre v Číne, týkajúcej sa informácií o pandémii nového koronavírusu, sa čínsky umelec Brother Nut rozhodol 30 dní mlčať. Ústa si pritom demonštratívne "zavrel" za pomoci kovových štipcov, lepiacej pásky, rukavíc či iných predmetov. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters.
Umelec svoj projekt nazval "#shutupfor30days", pričom použil napríklad lepiacu pásku s nápisom "404", čo je znak pre chybu, ktorá nastane, ak sa hľadaná webová stránka nezobrazí. Išlo o narážku na blokovanie online obsahu s citlivými témami, ktoré je v Číne bežné.
"Ak sa ma spýtate, ako by mal umelec spracovať nespravodlivé zaobchádzanie, ako násilie či cenzúru, moja prvá reakcia je: pokračujte v boji - a to umením," povedal 39-ročný tvorca.
"Niekedy mám pocit, že moje zamestnanie sa podobá práci neziskovej organizácie či novinárskej práci - (ide pri nich o) zvyšovanie povedomia o spoločenských otázkach a krokom, ako im čeliť," poznamenal.
Čína čelila rozsiahlej kritike za to, ako zareagovala na vypuknutie pandémie COVID-19, ktorá sa po prvý raz objavila v stredočínskom meste Wu-Chan v decembri 2019.
Hnev verejnosti vyvolal najmä prípad 34-ročného lekára Li Wen-lianga, ktorý koncom decembra varoval svojich kolegov pred záhadným vírusom spôsobujúcim zápal pľúc. Keď sa jeho správa dostala do povedomia ľudí, úrady ho obvinili zo šírenia lživých informácií. On sám sa nakoniec koronavírusom nakazil a 6. februára vydali čínske štátne médiá správu o jeho úmrtí.
Umelec svoj projekt nazval "#shutupfor30days", pričom použil napríklad lepiacu pásku s nápisom "404", čo je znak pre chybu, ktorá nastane, ak sa hľadaná webová stránka nezobrazí. Išlo o narážku na blokovanie online obsahu s citlivými témami, ktoré je v Číne bežné.
"Ak sa ma spýtate, ako by mal umelec spracovať nespravodlivé zaobchádzanie, ako násilie či cenzúru, moja prvá reakcia je: pokračujte v boji - a to umením," povedal 39-ročný tvorca.
"Niekedy mám pocit, že moje zamestnanie sa podobá práci neziskovej organizácie či novinárskej práci - (ide pri nich o) zvyšovanie povedomia o spoločenských otázkach a krokom, ako im čeliť," poznamenal.
Čína čelila rozsiahlej kritike za to, ako zareagovala na vypuknutie pandémie COVID-19, ktorá sa po prvý raz objavila v stredočínskom meste Wu-Chan v decembri 2019.
Hnev verejnosti vyvolal najmä prípad 34-ročného lekára Li Wen-lianga, ktorý koncom decembra varoval svojich kolegov pred záhadným vírusom spôsobujúcim zápal pľúc. Keď sa jeho správa dostala do povedomia ľudí, úrady ho obvinili zo šírenia lživých informácií. On sám sa nakoniec koronavírusom nakazil a 6. februára vydali čínske štátne médiá správu o jeho úmrtí.