Hiró Onoda bol dôstojník spravodajskej služby, ktorý v marci 1974 vyšiel z úkrytu na filipínskom ostrove Lubang.
Autor TASR
Tokio 17. januára (TASR) - Hiró Onoda, posledný japonský vojak, ktorý vyšiel z filipínskej džungle a vzdal sa až 29 rokov po skončení druhej svetovej vojny, zomrel vo štvrtok veku 91 rokov. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Onoda zomrel v nemocnici v Tokiu po krátkej hospitalizácii. Hovorca japonskej vlády Jošihide Suga vyjadril svoju sústrasť a ocenil Onodovu silnú vôľu k životu a nezlomného ducha.
"Po druhej svetovej vojne žil pán Onoda veľa rokov v džungli a keď sa vrátil do Japonska, konečne som cítil, že vojna sa skončila," povedal Suga.
Hiró Onoda bol dôstojník spravodajskej služby, ktorý v marci 1974 vyšiel z úkrytu na filipínskom ostrove Lubang. V ten deň mal 52. narodeniny. Vzdal sa až po tom, ako na ostrov priletel jeho bývalý veliteľ, aby odvolal svoje rozkazy z roku 1945. Onodovi vtedy prikázal nevzdávať sa americkým vojakom.
Onodu a ďalšieho vojaka, seržanta Šoičiho Jokoia - ktorý z džungle vyšiel v roku 1972 - v Japonsku veľkolepo privítali ako hrdinov.
Onoda bol synom učiteľa, riadil aj školu v prírode
V období druhej svetovej vojny a pred ňou vychovávali Japoncov k absolútnej vernosti svojej krajine a cisárovi. Vojaci v cisárskej armáde sa riadili kódexom, podľa ktorého bola smrť prijateľnejšia ako vzdanie sa. Onoda sa odmietol vzdať napriek štyrom pátraniam, počas ktorých na neho prostredníctvom ampliónov naliehali členovia rodiny a z lietadiel zhadzovali letáky s výzvami, aby sa vzdal.
Nakoniec sa Onoda formálne vzdal filipínskemu prezidentovi Ferdinandovi Marcosovi. Mal oblečenú svoju starú uniformu, čiapku a meč, všetko v dobrom stave.
Po utíchnutí senzácie z jeho návratu si Onoda kúpil ranč v Brazílii. Neskôr riadil školu v prírode pre deti v severnom Japonsku. Onoda bol synom učiteľa. Pracoval v obchodnej firme v Šanghaji. V roku 1943 nastúpil službu v armáde a absolvoval výcvik vo vojenskej akadémii.
V decembri 1944 ho vyslali na ostrov Lubang, ležiaci približne 150 kilometrov juhozápadne od Manily. Väčšina ostatných japonských vojakov sa vo februári 1945 vzdala americkej armáde, ktorá sa na ostrove vylodila. Stovky z nich však boli po vojne stále nezvestných.
Aby prežil, kradol Onoda miestnym obyvateľom ryžu a banány. Sušené mäso si zabezpečoval lovom ich dobytka, čo vyvolávalo občasné konflikty s domorodcami. Vo februári 1974 sa stretol s mladým cestovateľom Noriom Suzukim, ktorý sa ho vybral hľadať. Suzuki po svojom návrate do Japonska informoval vládu, ktorá našla Onodovho bývalého veliteľa, majora Jošimu Tanigučiho, a ten mu osobne odletel vydať príkaz na kapituláciu.
Onoda zomrel v nemocnici v Tokiu po krátkej hospitalizácii. Hovorca japonskej vlády Jošihide Suga vyjadril svoju sústrasť a ocenil Onodovu silnú vôľu k životu a nezlomného ducha.
"Po druhej svetovej vojne žil pán Onoda veľa rokov v džungli a keď sa vrátil do Japonska, konečne som cítil, že vojna sa skončila," povedal Suga.
Hiró Onoda bol dôstojník spravodajskej služby, ktorý v marci 1974 vyšiel z úkrytu na filipínskom ostrove Lubang. V ten deň mal 52. narodeniny. Vzdal sa až po tom, ako na ostrov priletel jeho bývalý veliteľ, aby odvolal svoje rozkazy z roku 1945. Onodovi vtedy prikázal nevzdávať sa americkým vojakom.
Onodu a ďalšieho vojaka, seržanta Šoičiho Jokoia - ktorý z džungle vyšiel v roku 1972 - v Japonsku veľkolepo privítali ako hrdinov.
Onoda bol synom učiteľa, riadil aj školu v prírode
V období druhej svetovej vojny a pred ňou vychovávali Japoncov k absolútnej vernosti svojej krajine a cisárovi. Vojaci v cisárskej armáde sa riadili kódexom, podľa ktorého bola smrť prijateľnejšia ako vzdanie sa. Onoda sa odmietol vzdať napriek štyrom pátraniam, počas ktorých na neho prostredníctvom ampliónov naliehali členovia rodiny a z lietadiel zhadzovali letáky s výzvami, aby sa vzdal.
Nakoniec sa Onoda formálne vzdal filipínskemu prezidentovi Ferdinandovi Marcosovi. Mal oblečenú svoju starú uniformu, čiapku a meč, všetko v dobrom stave.
Po utíchnutí senzácie z jeho návratu si Onoda kúpil ranč v Brazílii. Neskôr riadil školu v prírode pre deti v severnom Japonsku. Onoda bol synom učiteľa. Pracoval v obchodnej firme v Šanghaji. V roku 1943 nastúpil službu v armáde a absolvoval výcvik vo vojenskej akadémii.
V decembri 1944 ho vyslali na ostrov Lubang, ležiaci približne 150 kilometrov juhozápadne od Manily. Väčšina ostatných japonských vojakov sa vo februári 1945 vzdala americkej armáde, ktorá sa na ostrove vylodila. Stovky z nich však boli po vojne stále nezvestných.
Aby prežil, kradol Onoda miestnym obyvateľom ryžu a banány. Sušené mäso si zabezpečoval lovom ich dobytka, čo vyvolávalo občasné konflikty s domorodcami. Vo februári 1974 sa stretol s mladým cestovateľom Noriom Suzukim, ktorý sa ho vybral hľadať. Suzuki po svojom návrate do Japonska informoval vládu, ktorá našla Onodovho bývalého veliteľa, majora Jošimu Tanigučiho, a ten mu osobne odletel vydať príkaz na kapituláciu.