Francúzsko chce upustiť od metódy 35 prístupových kapitol, v rámci ktorých kandidátske krajiny preberajú legislatívu EÚ, a nahradiť ich metódou siedmich etáp.
Autor TASR
Brusel 19. novembra (TASR) - Krajiny Európskej únie sú rozdelené z hľadiska reformy procesu týkajúceho sa rozširovania Únie o krajiny západného Balkánu. Túto situáciu v utorok potvrdili aj rokovania európskych diplomatov na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
Potom, ako Francúzsko v októbri na Rade ministrov a následne aj na summite EÚ zablokovalo spustenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, vláda v Paríži pripravila nový metodický návrh, podľa ktorého by mal prístupový proces postupovať.
Týždenník Politico spresnil, že Francúzsko chce upustiť od metódy 35 prístupových kapitol, v rámci ktorých kandidátske krajiny preberajú legislatívu EÚ, a nahradiť ich metódou siedmich etáp. Počas nich uchádzači o členstvo postupne preberú štandardy a normy EÚ, budú dodržiavať zásady právneho štátu a základné práva, pričom bude existovať klauzula o "reverzibilite", čiže o zmrazení prístupového procesu, ak sa kandidátska krajina odkloní od európskych hodnôt.
"Francúzsko predložilo nový metodologický návrh," uviedla podľa tlačovej agentúry AFP francúzska ministerka pre európske záležitosti Amélie de Montchalinová po príchode do Bruselu. Zároveň vyjadrila nádej, že sa k francúzskemu návrhu pripojí aj Dánsko a Holandsko.
Na druhej strane však fínska ministerka pre európske záležitosti Tytti Tuppurainenová, ktorá v mene predsedníckej krajiny v Rade EÚ šéfuje rokovaniam diplomatov, odkázala, že francúzsky návrh nie je na programe utorňajších debát.
"Je dobré, aby členské štáty mali vlastné návrhy," skonštatovala Tuppurainenová. Ako však dodala, treba si počkať, kým začne pracovať nová Európska komisia a potom vznikne priestor na takéto debaty. Nová exekutíva EÚ by mala začať fungovať od 1. decembra.
Blízko k návrhom z Paríža má aj skupina šiestich členských krajín EÚ, vrátane Slovenska. Pre TASR to potvrdili nemenované diplomatické zdroje.
Rakúsko a päť ďalších krajín - Česká republika, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko - podpísali spoločný list, v ktorom naznačili, že sú pripravení premýšľať o reforme procesu rozširovania.
"Týchto šesť krajín vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrhy založené na postupe, ktorý prinesie viac výsledkov, a majú teda víziu podobnú tomu, čo už bolo navrhnuté," povedala De Montchalinová.
Členské krajiny EÚ a nová Európska komisia by sa mali názorovo zjednotiť v otázke spôsobu ďalšieho rozširovania Únie ešte pred mimoriadnym summitom v Záhrebe (6.-7. mája 2020), na ktorom sa stretnú prezidenti a premiéri krajín EÚ a šiestich kandidátskych krajín zo západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko a Srbsko). Výsledkom summitu by mala byť dohoda o efektívnejšom postupe pri rozširovaní EÚ.
Potom, ako Francúzsko v októbri na Rade ministrov a následne aj na summite EÚ zablokovalo spustenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, vláda v Paríži pripravila nový metodický návrh, podľa ktorého by mal prístupový proces postupovať.
Týždenník Politico spresnil, že Francúzsko chce upustiť od metódy 35 prístupových kapitol, v rámci ktorých kandidátske krajiny preberajú legislatívu EÚ, a nahradiť ich metódou siedmich etáp. Počas nich uchádzači o členstvo postupne preberú štandardy a normy EÚ, budú dodržiavať zásady právneho štátu a základné práva, pričom bude existovať klauzula o "reverzibilite", čiže o zmrazení prístupového procesu, ak sa kandidátska krajina odkloní od európskych hodnôt.
"Francúzsko predložilo nový metodologický návrh," uviedla podľa tlačovej agentúry AFP francúzska ministerka pre európske záležitosti Amélie de Montchalinová po príchode do Bruselu. Zároveň vyjadrila nádej, že sa k francúzskemu návrhu pripojí aj Dánsko a Holandsko.
Na druhej strane však fínska ministerka pre európske záležitosti Tytti Tuppurainenová, ktorá v mene predsedníckej krajiny v Rade EÚ šéfuje rokovaniam diplomatov, odkázala, že francúzsky návrh nie je na programe utorňajších debát.
"Je dobré, aby členské štáty mali vlastné návrhy," skonštatovala Tuppurainenová. Ako však dodala, treba si počkať, kým začne pracovať nová Európska komisia a potom vznikne priestor na takéto debaty. Nová exekutíva EÚ by mala začať fungovať od 1. decembra.
Blízko k návrhom z Paríža má aj skupina šiestich členských krajín EÚ, vrátane Slovenska. Pre TASR to potvrdili nemenované diplomatické zdroje.
Rakúsko a päť ďalších krajín - Česká republika, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko - podpísali spoločný list, v ktorom naznačili, že sú pripravení premýšľať o reforme procesu rozširovania.
"Týchto šesť krajín vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrhy založené na postupe, ktorý prinesie viac výsledkov, a majú teda víziu podobnú tomu, čo už bolo navrhnuté," povedala De Montchalinová.
Členské krajiny EÚ a nová Európska komisia by sa mali názorovo zjednotiť v otázke spôsobu ďalšieho rozširovania Únie ešte pred mimoriadnym summitom v Záhrebe (6.-7. mája 2020), na ktorom sa stretnú prezidenti a premiéri krajín EÚ a šiestich kandidátskych krajín zo západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko a Srbsko). Výsledkom summitu by mala byť dohoda o efektívnejšom postupe pri rozširovaní EÚ.