Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem ľudí majú rôzne stupne pozorovacej priestorovej pamäte aj vtáky, delfíny a hmyz (napr. včely).
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) – Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Fosílne stopy by mohli byť najstarším dôkazom nosenia obuvi, psy a vlky si pamätajú ľudské úkryty jedla a medzi ľuďmi a ľudoopmi sa prenášajú parazitárne infekcie. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Fosílne stopy objavené na južnom pobreží Kapského polostrova v Južnej Afrike by mohli byť doteraz najstarším dôkazom o tom, že naši dávni predkovia nosili obuv.
Paleontológovia v Južnej Afrike za posledných 15 rokov odkryli v pôde viac ako 350 zachovaných stôp mnohých zvierat aj dávnych ľudí. Niektoré ľudské stopy majú odtlačky prstov, čiže vznikli pri chôdzi alebo behu naboso. Niektoré sú však bez nich. Podľa pracovnej hypotézy "obyvatelia týchto oblastí v strednej dobe kamennej mali prostriedky, motív a príležitosť vyrábať obuv", uviedol člen výskumného tímu Charles Helm z Univerzity Nelsona Mandelu v Južnej Afrike.
Zdá sa, že psy a vlky si pamätajú, kam ľudia skrývajú jedlo. To podľa vedcov naznačuje, že dokážu používať formu sociálneho učenia známu ako pozorovacia priestorová pamäť.
Pozorovacia priestorová pamäť je zručnosť, ktorá zahŕňa schopnosť zapamätať si a mentálne zmapovať rozloženie prostredia alebo scény jednoduchým pozorovaním. Umožňuje to v pamäti uchovať a neskôr vyvolať informácie o usporiadaní objektov, orientačných bodov alebo lokalít v ich okolí.
Okrem ľudí majú rôzne stupne pozorovacej priestorovej pamäte aj vtáky, delfíny a hmyz (napr. včely). Predchádzajúce výskumy naznačili, že pozorovaciu priestorovú pamäť majú aj vlky a psy, ale tieto schopnosti neboli dôkladnejšie skúmané.
Medzi ľuďmi a ľudoopmi sa prenášajú parazity spôsobujúce infekcie. Ukázal to výskum prenosu parazitických hlístovcov na Ústave biológie stavovcov Akadémie vied (AV) ČR. Skúmanie miery prenosu patogénov medzi ľuďmi a zvieratami je podľa vedcov dôležitý na predpovedanie prípadných pandémií.
Českí vedci počas piatich mesiacov v kamerunskom pralese zbierali vzorky čerstvého trusu voľne žijúcich primátov. S pomocou miestnych obyvateľov takto zhromaždili dáta od 60 goríl a 31 šimpanzov. V rámci monitoringu zdravia miestnych komunít sa do štúdie zapojili aj ľudia z troch dedín, v ktorých blízkosti sa voľne pohybujú ľudoopy.
Fosílne stopy objavené na južnom pobreží Kapského polostrova v Južnej Afrike by mohli byť doteraz najstarším dôkazom o tom, že naši dávni predkovia nosili obuv.
Paleontológovia v Južnej Afrike za posledných 15 rokov odkryli v pôde viac ako 350 zachovaných stôp mnohých zvierat aj dávnych ľudí. Niektoré ľudské stopy majú odtlačky prstov, čiže vznikli pri chôdzi alebo behu naboso. Niektoré sú však bez nich. Podľa pracovnej hypotézy "obyvatelia týchto oblastí v strednej dobe kamennej mali prostriedky, motív a príležitosť vyrábať obuv", uviedol člen výskumného tímu Charles Helm z Univerzity Nelsona Mandelu v Južnej Afrike.
Zdá sa, že psy a vlky si pamätajú, kam ľudia skrývajú jedlo. To podľa vedcov naznačuje, že dokážu používať formu sociálneho učenia známu ako pozorovacia priestorová pamäť.
Pozorovacia priestorová pamäť je zručnosť, ktorá zahŕňa schopnosť zapamätať si a mentálne zmapovať rozloženie prostredia alebo scény jednoduchým pozorovaním. Umožňuje to v pamäti uchovať a neskôr vyvolať informácie o usporiadaní objektov, orientačných bodov alebo lokalít v ich okolí.
Okrem ľudí majú rôzne stupne pozorovacej priestorovej pamäte aj vtáky, delfíny a hmyz (napr. včely). Predchádzajúce výskumy naznačili, že pozorovaciu priestorovú pamäť majú aj vlky a psy, ale tieto schopnosti neboli dôkladnejšie skúmané.
Medzi ľuďmi a ľudoopmi sa prenášajú parazity spôsobujúce infekcie. Ukázal to výskum prenosu parazitických hlístovcov na Ústave biológie stavovcov Akadémie vied (AV) ČR. Skúmanie miery prenosu patogénov medzi ľuďmi a zvieratami je podľa vedcov dôležitý na predpovedanie prípadných pandémií.
Českí vedci počas piatich mesiacov v kamerunskom pralese zbierali vzorky čerstvého trusu voľne žijúcich primátov. S pomocou miestnych obyvateľov takto zhromaždili dáta od 60 goríl a 31 šimpanzov. V rámci monitoringu zdravia miestnych komunít sa do štúdie zapojili aj ľudia z troch dedín, v ktorých blízkosti sa voľne pohybujú ľudoopy.
