Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Členské štáty Únie podľa Onderča "veľmi často" odmietali presunutie právomocí na úroveň EÚ.
Autor TASR
Bratislava 24. marca (TASR) - Európska únia sa snaží byť globálnym hráčom, avšak túto ambíciu brzdia jednotlivé členské štáty, ktoré sa obávajú, že ak by EÚ získala viac právomocí, viedlo by to k zhoršeniu vzťahov, ktoré si mnohé z členských krajín EÚ dlhé roky budovali. V diskusii v TASR TV sa na tom zhodli odborníci na medzinárodné vzťahy Jan Kovář a Michal Onderčo. Postavenie EÚ vo svete je jednou z tém Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE). Z doterajších diskusií vyplýva, že občania EÚ si želajú, aby Únia hrala vo svete prím.
Podľa Jana Kovářa z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov (IIR) sa Európska únia snaží byť väčším globálnym hráčom už od 80. rokov minulého storočia. Podľa neho však v tejto oblasti doteraz narážala na množstvom limitov.
"Predovšetkým ide o to, že zahraničná politika je stále základom suverénnej premisy jednotlivých členských štátov, do ktorej si nechcú nechať zasahovať. Na globálnom poli, v tých ekonomických otázkach, do istej miery EÚ globálnym hráčom je. V oblasti zahraničnej politiky a v otázkach bezpečnostnej politiky a obrany však EÚ takým veľkým aktérom nie je," myslí si Kovář.
Podľa Michala Onderča z Erazmovej univerzity v Rotterdame (EUR) je nevýrazná pozícia Európskej únie v otázke bezpečnostnej politiky spôsobená aj tým, že za uplynulých 15–20 rokov boli zahraničnopolitickými lídrami Únie predstavitelia, ktorí pochádzali zo sociálnodemokratických strán.
"Sociálnodemokratické strany vo všeobecnosti majú veľmi zdržanlivý postoj v zahraničnej politike, pretože majú často pocit, že napríklad takou svalnatou zahraničnou politikou sa toho viac pokazí než pomôže, a že dialóg je často lepší než konfrontácia," povedal Onderčo.
Členské štáty Únie podľa neho "veľmi často" odmietali presunutie právomocí na úroveň EÚ. "Mnohé krajiny, aj napríklad Slovenská republika, historicky mali pocit, že pokiaľ by EÚ získala viac právomocí a zahraničná politika EÚ by bola viac eurocentrická, tak by to napríklad viedlo k zhoršeniu vzťahov, ktoré si mnohé z členských krajín budovali," dodal Onderčo.
Podľa Jana Kovářa z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov (IIR) sa Európska únia snaží byť väčším globálnym hráčom už od 80. rokov minulého storočia. Podľa neho však v tejto oblasti doteraz narážala na množstvom limitov.
"Predovšetkým ide o to, že zahraničná politika je stále základom suverénnej premisy jednotlivých členských štátov, do ktorej si nechcú nechať zasahovať. Na globálnom poli, v tých ekonomických otázkach, do istej miery EÚ globálnym hráčom je. V oblasti zahraničnej politiky a v otázkach bezpečnostnej politiky a obrany však EÚ takým veľkým aktérom nie je," myslí si Kovář.
Podľa Michala Onderča z Erazmovej univerzity v Rotterdame (EUR) je nevýrazná pozícia Európskej únie v otázke bezpečnostnej politiky spôsobená aj tým, že za uplynulých 15–20 rokov boli zahraničnopolitickými lídrami Únie predstavitelia, ktorí pochádzali zo sociálnodemokratických strán.
"Sociálnodemokratické strany vo všeobecnosti majú veľmi zdržanlivý postoj v zahraničnej politike, pretože majú často pocit, že napríklad takou svalnatou zahraničnou politikou sa toho viac pokazí než pomôže, a že dialóg je často lepší než konfrontácia," povedal Onderčo.
Členské štáty Únie podľa neho "veľmi často" odmietali presunutie právomocí na úroveň EÚ. "Mnohé krajiny, aj napríklad Slovenská republika, historicky mali pocit, že pokiaľ by EÚ získala viac právomocí a zahraničná politika EÚ by bola viac eurocentrická, tak by to napríklad viedlo k zhoršeniu vzťahov, ktoré si mnohé z členských krajín budovali," dodal Onderčo.
