K najkomentovanejším témam patrilo aj ďalšie rozširovanie EÚ či integrácia ozbrojených síl členských štátov na európskej úrovni.
Autor TASR Jaromír Novak
Štrasburg 16. októbra (TASR) - Organizátori štvrtého občianskeho panelu Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE), ktorý prebieha od piatku do nedele v priestoroch Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, ponúkli jeho účastníkom priestor na debaty a poskytovanie návrhov na témy z oblasti zahraničnej politiky a migrácie, ku ktorým bolo zozbieraných najviac príspevkov na spoločnej digitálnej platforme CoFoE.
Do piatku bolo na viacjazyčnej digitálnej platforme (https://futureu.europa.eu) zaznamenaných 31.145 príspevkov.
Z oblasti, ktorá sa týka postavenia EÚ vo svete, bola najväčšia zhoda na piatich témach: vytvorenie európskej armády; reforma obchodnej a investičnej politiky EÚ s dôrazom na obnovenie globálneho multilateralizmu; vytváranie zahraničnej politiky EÚ v Rade ministrov na základe absolútnej väčšiny, a nie jednomyseľnosti; posilnenie pozície EÚ ako globálneho hráča a vytvorenie strategickej autonómie, čiže snahy o to, aby EÚ bola sebestačnejšia v oblasti obrany.
K najkomentovanejším témam patrilo aj ďalšie rozširovanie EÚ či integrácia ozbrojených síl členských štátov na európskej úrovni.
V oblasti migrácie Európania na digitálnej platforme najviac podporili potrebu spoločnej migračnej a azylovej politiky založenej na rešpektovaní práv a rovnakom zaobchádzaní, reguláciu prisťahovalectva z mimoeurópskych krajín či krajín rozvojového sveta, integráciu migrantov a azylantov i ich vyhosťovanie. Vyslovovali sa aj za poskytnutie širších práv pre britských občanov žijúcich v krajinách EÚ.
Organizátori štvrtého panelu požiadali o reakcie na tieto podnety občanov, známych expertov na zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.
Najznámejšou z nich je Federica Mogheriniová, bývalá šéfka diplomacie EÚ, ktorá od roku 2020 pôsobí ako rektorka na Európskom kolégiu v Bruggách.
Elmar Brok je dlhoročný nemecký poslanec Európskeho parlamentu (1980 až 2019), ktorý bol šéfom Výboru EP pre zahraničné veci.
Pozvaní boli aj Elvire Fabryová, vedúca výskumná pracovníčka Inštitútu Jacqua Delorsa, odborníčka na obchodnú politiku, globalizáciu a brexit, Julian Voje, vedúci oddelenia politiky Bezpečnostnej konferencie v Mníchove a Federiga Bindiová, profesorka politológie na rímskej univerzite Tor Vergata a vedúca pracovníčka Inštitútu pre ženskú politiku a výskum (IWPR).
Experti mali na úvod prejav s dôrazom na najväčšie výzvy, ktorým čelí EÚ. Následne účastníci panelu dostali príležitosť klásť im ľubovoľné otázky.
Všetci piati hovorili o EÚ pohybujúcej sa v gravitácií troch veľmocí - USA, Číny a Ruska -, zhodli sa na potrebe posilnenia strategickej autonómie EÚ a budovania vlastných obranných kapacít, na šírení základných hodnôt a noriem EÚ prostredníctvom obchodnej politiky a multilateralizmu.
Poukázali tiež na to, že EÚ sa nemôže hrať na "vývozcu" demokratických hodnôt, ak tieto hodnoty porušujú niektoré členské štáty eurobloku.
Nezhoda názorov medzi expertmi nastala v otázke hlasovania o zahraničnej politike na základe absolútnej väčšiny, a nie jednomyseľnosti.
Mogheriniová upozornila, že tomu čelila ako šéfka európskej diplomacie a vždy sa podarilo nájsť konsenzus.
Ostatní experti však zdôraznili, že EÚ je "bezzubá" a zostane "slabou silou" dovtedy kým, sa nebude vedieť dôraznejšie presadiť cez sankcie či iné reštriktívne opatrenia, čomu bráni práve jednomyseľnosť politického rozhodovania.
Experti neodobrili ani Mogheriniovej nápad vytvoriť spoločnú diplomatickú akadémiu EÚ, ktorá by vychovávala budúcich európskych diplomatov, najmä keď sa Európania vyslovujú za vytváranie spoločných ambasád EÚ vo svete.
Brok zas upozornil, že ak by vznikla nejaká podoba spoločnej európskej armády, takáto armáda by nemohla fungovať bez kontroly europarlamentu.
Účastníci štvrtého panelu v nedeľu vypracujú spoločné "občianske" odporúčania v oblasti migračnej a zahraničnej politiky EÚ, ktoré spomedzi nich zvolení "ambasádori" prerokujú s poslancami EP na jednom z budúcich plenárnych zasadnutí.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Do piatku bolo na viacjazyčnej digitálnej platforme (https://futureu.europa.eu) zaznamenaných 31.145 príspevkov.
Z oblasti, ktorá sa týka postavenia EÚ vo svete, bola najväčšia zhoda na piatich témach: vytvorenie európskej armády; reforma obchodnej a investičnej politiky EÚ s dôrazom na obnovenie globálneho multilateralizmu; vytváranie zahraničnej politiky EÚ v Rade ministrov na základe absolútnej väčšiny, a nie jednomyseľnosti; posilnenie pozície EÚ ako globálneho hráča a vytvorenie strategickej autonómie, čiže snahy o to, aby EÚ bola sebestačnejšia v oblasti obrany.
K najkomentovanejším témam patrilo aj ďalšie rozširovanie EÚ či integrácia ozbrojených síl členských štátov na európskej úrovni.
V oblasti migrácie Európania na digitálnej platforme najviac podporili potrebu spoločnej migračnej a azylovej politiky založenej na rešpektovaní práv a rovnakom zaobchádzaní, reguláciu prisťahovalectva z mimoeurópskych krajín či krajín rozvojového sveta, integráciu migrantov a azylantov i ich vyhosťovanie. Vyslovovali sa aj za poskytnutie širších práv pre britských občanov žijúcich v krajinách EÚ.
Organizátori štvrtého panelu požiadali o reakcie na tieto podnety občanov, známych expertov na zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.
Najznámejšou z nich je Federica Mogheriniová, bývalá šéfka diplomacie EÚ, ktorá od roku 2020 pôsobí ako rektorka na Európskom kolégiu v Bruggách.
Elmar Brok je dlhoročný nemecký poslanec Európskeho parlamentu (1980 až 2019), ktorý bol šéfom Výboru EP pre zahraničné veci.
Pozvaní boli aj Elvire Fabryová, vedúca výskumná pracovníčka Inštitútu Jacqua Delorsa, odborníčka na obchodnú politiku, globalizáciu a brexit, Julian Voje, vedúci oddelenia politiky Bezpečnostnej konferencie v Mníchove a Federiga Bindiová, profesorka politológie na rímskej univerzite Tor Vergata a vedúca pracovníčka Inštitútu pre ženskú politiku a výskum (IWPR).
Experti mali na úvod prejav s dôrazom na najväčšie výzvy, ktorým čelí EÚ. Následne účastníci panelu dostali príležitosť klásť im ľubovoľné otázky.
Všetci piati hovorili o EÚ pohybujúcej sa v gravitácií troch veľmocí - USA, Číny a Ruska -, zhodli sa na potrebe posilnenia strategickej autonómie EÚ a budovania vlastných obranných kapacít, na šírení základných hodnôt a noriem EÚ prostredníctvom obchodnej politiky a multilateralizmu.
Poukázali tiež na to, že EÚ sa nemôže hrať na "vývozcu" demokratických hodnôt, ak tieto hodnoty porušujú niektoré členské štáty eurobloku.
Nezhoda názorov medzi expertmi nastala v otázke hlasovania o zahraničnej politike na základe absolútnej väčšiny, a nie jednomyseľnosti.
Mogheriniová upozornila, že tomu čelila ako šéfka európskej diplomacie a vždy sa podarilo nájsť konsenzus.
Ostatní experti však zdôraznili, že EÚ je "bezzubá" a zostane "slabou silou" dovtedy kým, sa nebude vedieť dôraznejšie presadiť cez sankcie či iné reštriktívne opatrenia, čomu bráni práve jednomyseľnosť politického rozhodovania.
Experti neodobrili ani Mogheriniovej nápad vytvoriť spoločnú diplomatickú akadémiu EÚ, ktorá by vychovávala budúcich európskych diplomatov, najmä keď sa Európania vyslovujú za vytváranie spoločných ambasád EÚ vo svete.
Brok zas upozornil, že ak by vznikla nejaká podoba spoločnej európskej armády, takáto armáda by nemohla fungovať bez kontroly europarlamentu.
Účastníci štvrtého panelu v nedeľu vypracujú spoločné "občianske" odporúčania v oblasti migračnej a zahraničnej politiky EÚ, ktoré spomedzi nich zvolení "ambasádori" prerokujú s poslancami EP na jednom z budúcich plenárnych zasadnutí.
spravodajca TASR Jaromír Novak