Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V primárkach Demokratickej strany jednoznačne zvíťazil úradujúci prezident Joe Biden, avšak v dôsledku tlaku po viacerých prešľapoch sa rozhodol nekandidovať.
Autor TASR
New York 26. septembra (TASR) – Americká viceprezidentka a kandidátka Demokratickej strany Kamala Harrisová zaznamenala v prieskumoch verejnej mienky o obľúbenosti politikov v Spojených štátoch za posledné dva mesiace výrazné zlepšenie. V prieskume televízie NBC zverejnenom pred niekoľkými dňami si polepšila z júnových 32 percent na 48 percent, čo je najväčší nárast v americkej politike od čias Georgea W. Busha po útokoch z 11. septembra 2001. Odborný asistent na Kolumbijskej univerzite v New Yorku Jonathan Collins povedal osobitnému spravodajcovi TASR v USA, že je to dané optimizmom z nečakanej prezidentskej kandidátky.
V primárkach Demokratickej strany jednoznačne zvíťazil úradujúci prezident Joe Biden, avšak v dôsledku tlaku po viacerých prešľapoch vrátane katastrofálneho výkonu v júnovej debate v televízii CNN sa koncom júla rozhodol nekandidovať a namiesto seba odporučil do volieb svoju viceprezidentku.
"Kamala Harrisová je ako nový žiak v triede. Takže je tu jednak zvedavosť, a jednak optimizmus z nej. Predtým voliči očakávali reprízu volebného súboja z roku 2020. Harrisová ťaží z toho, že je novou tvárou v týchto voľbách," vysvetlil Collins.
Ako hlavné témy predvolebnej kampane vyzdvihol z domácej politiky interrupcie, infláciu a imigráciu. Zo zahraničnej politiky bude podľa neho rozhodujúcim konflikt v Pásme Gazy.
Na otázku, ako môže Trumpovi pomôcť podpora exdemokrata a donedávna nezávislého kandidáta Roberta F. Kennedyho z politického klanu Kennedyovcov, poznamenal, že mu prinesie "zopár hlasov".
"Ako tretí kandidát mal Kennedy v prieskumoch značnú podporu. Dáta, ktoré máme k dispozícii o priaznivcoch Kennedyho, však naznačujú, že sú to Američania, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou nechodia k voľbám," upozornil prednášajúci z Kolumbijskej univerzity. Takže podľa neho Kennedy mohol priviesť niektorých nerozhodnutých voličov do Trumpovho tábora, avšak je neisté, koľko z nich pôjde aj v skutočnosti voliť.
Dva nedávne pokusy o vraždu Trumpa podľa Collinsa ukazujú na to, ako hlboko sú USA polarizované. "Existujú dve Ameriky – jedna, kde sú tieto pokusy o vraždu predmetom veľkého znepokojenia, a druhá Amerika, v ktorej vládne v lepšom prípade apatia a v tom horšom konšpiračné teórie," uzavrel Collins.
Prezidentské voľby v USA sú naplánované na 5. novembra, avšak hlasovať vopred sa už teraz dá vo Virgínii, Minnesote a Južnej Dakote, pričom v októbri sa k nim pridá niekoľko ďalších štátov.
Prieskum verejnej mienky pre agentúru Reuters, ktorého výsledky zverejnili v utorok, naznačil, že Harrisová má podporu 47 percent voličov, kým za Trumpa by hlasovalo 40 percent Američanov.
(osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec)
V primárkach Demokratickej strany jednoznačne zvíťazil úradujúci prezident Joe Biden, avšak v dôsledku tlaku po viacerých prešľapoch vrátane katastrofálneho výkonu v júnovej debate v televízii CNN sa koncom júla rozhodol nekandidovať a namiesto seba odporučil do volieb svoju viceprezidentku.
"Kamala Harrisová je ako nový žiak v triede. Takže je tu jednak zvedavosť, a jednak optimizmus z nej. Predtým voliči očakávali reprízu volebného súboja z roku 2020. Harrisová ťaží z toho, že je novou tvárou v týchto voľbách," vysvetlil Collins.
Ako hlavné témy predvolebnej kampane vyzdvihol z domácej politiky interrupcie, infláciu a imigráciu. Zo zahraničnej politiky bude podľa neho rozhodujúcim konflikt v Pásme Gazy.
Na otázku, ako môže Trumpovi pomôcť podpora exdemokrata a donedávna nezávislého kandidáta Roberta F. Kennedyho z politického klanu Kennedyovcov, poznamenal, že mu prinesie "zopár hlasov".
"Ako tretí kandidát mal Kennedy v prieskumoch značnú podporu. Dáta, ktoré máme k dispozícii o priaznivcoch Kennedyho, však naznačujú, že sú to Američania, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou nechodia k voľbám," upozornil prednášajúci z Kolumbijskej univerzity. Takže podľa neho Kennedy mohol priviesť niektorých nerozhodnutých voličov do Trumpovho tábora, avšak je neisté, koľko z nich pôjde aj v skutočnosti voliť.
Dva nedávne pokusy o vraždu Trumpa podľa Collinsa ukazujú na to, ako hlboko sú USA polarizované. "Existujú dve Ameriky – jedna, kde sú tieto pokusy o vraždu predmetom veľkého znepokojenia, a druhá Amerika, v ktorej vládne v lepšom prípade apatia a v tom horšom konšpiračné teórie," uzavrel Collins.
Prezidentské voľby v USA sú naplánované na 5. novembra, avšak hlasovať vopred sa už teraz dá vo Virgínii, Minnesote a Južnej Dakote, pričom v októbri sa k nim pridá niekoľko ďalších štátov.
Prieskum verejnej mienky pre agentúru Reuters, ktorého výsledky zverejnili v utorok, naznačil, že Harrisová má podporu 47 percent voličov, kým za Trumpa by hlasovalo 40 percent Američanov.
(osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec)
