Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa českých vedcov by ich misia mohla ukázať, ako využiť ľahké a lacné mikrosatelity, ktoré za zlomok ceny prehľadajú oveľa väčšiu oblasť než veľké a drahé družice.
Autor TASR
Praha 20. júna (TASR) - Česko chce v roku 2027 vyslať do vesmíru dva mikrosatelity, ktoré sú vybavené pokročilými technológiami na hľadanie zdrojov surovín vo vesmíre. Misiu Space Laboratory for Advanced Variable Instruments and Applications (SLAVIA), ktorá dokončila prípravnú fázu, zaštítila Európska vesmírna agentúra (ESA) a ako jeden zo svojich ambicióznych projektov ju podporilo aj české ministerstvo dopravy. Vyvinuté technológie chcú vedci využiť aj na lety k asteroidom, Mesiacu, Marsu a ďalším telesám slnečnej sústavy. TASR o tom informovala Eliška Zvolánková z Akadémie vied (AV) ČR.
Cieľom je vyniesť na obežnú dráhu Zeme dva mikrosatelity, ktoré by mohli byť riešením, ako mapovať nerastné bohatstvo vo vesmíre. Vedci z AVČR pripomenuli, že v nasledujúcom desaťročí by sa mal človek vrátiť na Mesiac, ktorý sa podľa nich stane bránou pilotovaných letov na Mars či do ďalších odľahlejších častí slnečnej sústavy. Pri takýchto ambicióznych plánoch sa však musí rátať s využitím vody či kovov priamo na Mesiaci a ďalších telesách, preto je ich výskum kľúčový, vysvetlili vedci.
Misiu tvoria dva mikrosatelity veľké 20x20x40 centimetrov, ktoré sú vybavené tromi prístrojmi. Miniatúrny hmotnostný spektrometer detailne skúma chemické a mineralogické zloženie medziplanetárneho prachu, kamera Vesna zaznamenáva vlnové dĺžky žiarenia meteorov a antény Říp-2 zachytia odrazy rádiových signálov plazmy.
Podľa českých vedcov by ich misia mohla ukázať, ako využiť ľahké a lacné mikrosatelity, ktoré za zlomok ceny prehľadajú oveľa väčšiu oblasť než veľké a drahé družice. "Bolo by skvelé, ak by sa Česko stalo veľmocou vo vývoji miniatúrnych prístrojov, ktoré sú schopné poskytnúť kompletnú informáciu o prvkoch, chemických zlúčeninách, mineráloch a horninách na akomkoľvek skúmanom telese vo vesmíre. SLAVIA má všetky predpoklady byť tým prvým krokom," povedala predsedníčka AV ČR Eva Zažímalová.
Otestované technológie nájdu podľa vedcov široké využitie v ďalších výkonných satelitoch určených na pozorovanie Zeme či na lety okolo mesiacov, komét alebo asteroidov. Kameru a anténu však možno využiť aj na odhalenie akéhokoľvek objektu vstupujúceho do zemskej atmosféry. To má podľa výskumníkov veľký význam pri sledovaní prevádzky v kozmickom priestore či vojenských cieľov.
V súčasnosti je ukončená fáza, ktorá definuje, ako by sa misia mohla technicky uskutočniť. Ak sa projekt schváli, vedci začnú konštruovať laboratórne verzie satelitov a prístrojov. Podľa Inny Uwarovej, strategickej riaditeľky firmy S.A.B Aerospace, ktorá vedie priemyselnú časť projektu, má Česko šancu stať sa skutočnou kozmickou veľmocou v oblasti výroby a použitia nových prístrojov a konceptov vyvinutých v rámci misie SLAVIA.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Cieľom je vyniesť na obežnú dráhu Zeme dva mikrosatelity, ktoré by mohli byť riešením, ako mapovať nerastné bohatstvo vo vesmíre. Vedci z AVČR pripomenuli, že v nasledujúcom desaťročí by sa mal človek vrátiť na Mesiac, ktorý sa podľa nich stane bránou pilotovaných letov na Mars či do ďalších odľahlejších častí slnečnej sústavy. Pri takýchto ambicióznych plánoch sa však musí rátať s využitím vody či kovov priamo na Mesiaci a ďalších telesách, preto je ich výskum kľúčový, vysvetlili vedci.
Misiu tvoria dva mikrosatelity veľké 20x20x40 centimetrov, ktoré sú vybavené tromi prístrojmi. Miniatúrny hmotnostný spektrometer detailne skúma chemické a mineralogické zloženie medziplanetárneho prachu, kamera Vesna zaznamenáva vlnové dĺžky žiarenia meteorov a antény Říp-2 zachytia odrazy rádiových signálov plazmy.
Podľa českých vedcov by ich misia mohla ukázať, ako využiť ľahké a lacné mikrosatelity, ktoré za zlomok ceny prehľadajú oveľa väčšiu oblasť než veľké a drahé družice. "Bolo by skvelé, ak by sa Česko stalo veľmocou vo vývoji miniatúrnych prístrojov, ktoré sú schopné poskytnúť kompletnú informáciu o prvkoch, chemických zlúčeninách, mineráloch a horninách na akomkoľvek skúmanom telese vo vesmíre. SLAVIA má všetky predpoklady byť tým prvým krokom," povedala predsedníčka AV ČR Eva Zažímalová.
Otestované technológie nájdu podľa vedcov široké využitie v ďalších výkonných satelitoch určených na pozorovanie Zeme či na lety okolo mesiacov, komét alebo asteroidov. Kameru a anténu však možno využiť aj na odhalenie akéhokoľvek objektu vstupujúceho do zemskej atmosféry. To má podľa výskumníkov veľký význam pri sledovaní prevádzky v kozmickom priestore či vojenských cieľov.
V súčasnosti je ukončená fáza, ktorá definuje, ako by sa misia mohla technicky uskutočniť. Ak sa projekt schváli, vedci začnú konštruovať laboratórne verzie satelitov a prístrojov. Podľa Inny Uwarovej, strategickej riaditeľky firmy S.A.B Aerospace, ktorá vedie priemyselnú časť projektu, má Česko šancu stať sa skutočnou kozmickou veľmocou v oblasti výroby a použitia nových prístrojov a konceptov vyvinutých v rámci misie SLAVIA.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
