Euractiv pripomenul, že Lisabonská zmluva, ktorá upravuje fungovanie EÚ, obsahuje tzv. "preklenovacie doložky", ktoré umožňujú výnimku z legislatívneho postupu pôvodne ustanoveného v zmluvách.
Brusel 18. júla (TASR) - Česká republika začala svoje šesťmesačné predsedníctvo v Rade EÚ vytvorením dotazníka pre členské štáty eurobloku v snahe zistiť, či budú otvorené zmenám rozhodovacieho procesu Európskej únie – a a ak áno, v ktorých oblastiach. Na pondelňajšiu správu informačného portálu Euractiv upozornil spravodajca TASR.
Dotazník sa podľa vyjadrenia českého ministra pre európske záležitosti Mikuláša Beka zameriava na "zmeny, ktoré je možné urobiť" v súčasných zmluvách o fungovaní EÚ, najmä prostredníctvom tzv. preklenovacích doložiek.
Euractiv pripomenul, že Lisabonská zmluva, ktorá upravuje fungovanie EÚ, obsahuje tzv. "preklenovacie doložky", ktoré umožňujú výnimku z legislatívneho postupu pôvodne ustanoveného v zmluvách. Za určitých podmienok tieto doložky umožňujú prechod z mimoriadneho legislatívneho postupu na riadny legislatívny postup na prijatie aktu v danej oblasti. Umožňujú tiež prechod z jednomyseľného hlasovania, aké je potrebné napríklad v oblasti zahraničnej politiky, na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
Aktivácia preklenovacej doložky vždy závisí od rozhodnutia prijatého jednomyseľne Radou EÚ (ministri členských krajín) alebo Európskou radou (summit EÚ za prítomnosti šéfov vlád a štátov). Znamená to, že všetky krajiny EÚ musia súhlasiť s tým, aby sa takáto doložka mohla aktivovať. V niektorých prípadoch môže byť potrebný aj súhlas Európskeho parlamentu.
Bek podľa informácií Euractivu priznal, že "dôrazné" odporúčanie zo strany občanov Európskej únie zrušiť jednomyseľnosť pri hlasovaní je "politicky kontroverzná myšlienka".
"Môže tu však byť priestor na nejaké zmeny," uviedol Bek.
Na archívnej snímke Mikuláš Bek.Foto: TASR - Dano Veselský
Zrušenie jednomyseľného hlasovania v oblasti zahraničnej politiky EÚ patrí medzi hlavné odporúčania európskych občanov v rámci nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
Podľa Euractivu sa však hlasovanie kvalifikovanou väčšinou – čiže systémom, v ktorom prijímané rozhodnutie potrebuje podporu aspoň 15 z 27 členských štátov za predpokladu, že predstavujú 65 percent celkovej populácie Únie – v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky javí ako krajne nepravdepodobné.
Na druhej strane je však koniec jednomyseľného hlasovania možný v špecifických oblastiach, ako je napríklad prijímanie sankcií.
"Boli by sme radi, keby sa členské štáty pokúsili zo svojho pohľadu identifikovať oblasti, kde si vedia predstaviť prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine," vyhlásil v tejto súvislosti Bek.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila, že eurokomisia by mohla podporiť zmeny v zmluvách o EÚ, ak by to bolo potrebné na implementáciu odporúčaní európskych občanov vyplývajúcich z Konferencie o budúcnosti Európy – s príslušnými zmenami však musia súhlasiť aj členské štáty.
