Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O pozornosti, ktorá je venovaná výučbe moderných dejín, hovorila ako o dostatočnej iba štvrtina respondentov internetového prieskumu.
Autor TASR
Praha 25. júla (TASR) - Nízku úroveň vedomostí českej populácie o tzv. osmičkových výročiach odhalil prieskum verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnili v stredu na tlačovej konferencii v Prahe.
Čím je výročie staršie, tým sú poznatky o ňom menšie, s výnimkou vzniku bývalého Československa v roku 1918. Júnový internetový prieskum odhalil, že viac vedomostí majú o histórii muži ako ženy, avšak nezanedbateľnú úlohu zohráva aj vzdelanie či spoločenské postavenie respondentov.
Ako vyplýva z informácií, ktoré zverejnila na svojej webovej stránke spoločnosť Post Bellum, pre ktorú vznikol internetový prieskum NMS Market Research na vzorke 1004 osôb vo veku 16-65 rokov, ale aj z jarného prieskumu českého Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), takmer polovica oslovených mladých ľudí nevie, čo sa stalo v rokoch 1938, 1948 a 1968. Naopak, dve tretiny správne uviedli rok 1918 ako rok vzniku bývalého Československa.
Udalosti z roku 1918 správne opísalo 79, dianie o polstoročie neskôr 76 percent respondentov. O udalostiach zo septembra 1938 nemalo jasnú predstavu až 46 percent oslovených a o dianí z februára roku 1948 správne odpovedalo 65 percent respondentov.
Vo vekovej kategórii 18-24 rokov prieskumy odhalili najväčšie medzery v prípade roku 1938 (historické udalosti poznalo iba 42 percent oslovených), ale aj roku 1948 (51 percent) a 1968 (nič o tom nevedelo 46 percent). V prípade roku 1918 boli mladí ľudia na tom lepšie, o vtedajšom vzniku republiky vedelo 72 percent oslovených.
Ani termín Pražská jar nevedelo správne špecifikovať alebo odpovedalo úplne chybne 45 percent ľudí, deväť percent oslovených si ho spojilo s hudobným festivalom.
Škola je síce hlavným zdrojom informácií o všetkých sledovaných výročiach, ale v prípade invázie vojsk piatich krajín bývalej Varšavskej zmluvy do bývalej ČSSR z augusta 1968 to platí v najmenšej miere (39 percent). Až pre pätinu respondentov sú hlavnými informačnými zdrojmi rodina, priatelia a známi.
O pozornosti, ktorá je venovaná výučbe moderných dejín, hovorila ako o dostatočnej iba štvrtina respondentov internetového prieskumu. Viac ako polovica mladých ľudí by sa o histórii chcela učiť iným spôsobom. Viac ako tri štvrtiny všetkých respondentov by pri výučbe moderných dejín využili vo väčšej miere filmy, diskusie a návštevy dôležitých lokalít.
Čím je výročie staršie, tým sú poznatky o ňom menšie, s výnimkou vzniku bývalého Československa v roku 1918. Júnový internetový prieskum odhalil, že viac vedomostí majú o histórii muži ako ženy, avšak nezanedbateľnú úlohu zohráva aj vzdelanie či spoločenské postavenie respondentov.
Ako vyplýva z informácií, ktoré zverejnila na svojej webovej stránke spoločnosť Post Bellum, pre ktorú vznikol internetový prieskum NMS Market Research na vzorke 1004 osôb vo veku 16-65 rokov, ale aj z jarného prieskumu českého Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), takmer polovica oslovených mladých ľudí nevie, čo sa stalo v rokoch 1938, 1948 a 1968. Naopak, dve tretiny správne uviedli rok 1918 ako rok vzniku bývalého Československa.
Udalosti z roku 1918 správne opísalo 79, dianie o polstoročie neskôr 76 percent respondentov. O udalostiach zo septembra 1938 nemalo jasnú predstavu až 46 percent oslovených a o dianí z februára roku 1948 správne odpovedalo 65 percent respondentov.
Vo vekovej kategórii 18-24 rokov prieskumy odhalili najväčšie medzery v prípade roku 1938 (historické udalosti poznalo iba 42 percent oslovených), ale aj roku 1948 (51 percent) a 1968 (nič o tom nevedelo 46 percent). V prípade roku 1918 boli mladí ľudia na tom lepšie, o vtedajšom vzniku republiky vedelo 72 percent oslovených.
Ani termín Pražská jar nevedelo správne špecifikovať alebo odpovedalo úplne chybne 45 percent ľudí, deväť percent oslovených si ho spojilo s hudobným festivalom.
Škola je síce hlavným zdrojom informácií o všetkých sledovaných výročiach, ale v prípade invázie vojsk piatich krajín bývalej Varšavskej zmluvy do bývalej ČSSR z augusta 1968 to platí v najmenšej miere (39 percent). Až pre pätinu respondentov sú hlavnými informačnými zdrojmi rodina, priatelia a známi.
O pozornosti, ktorá je venovaná výučbe moderných dejín, hovorila ako o dostatočnej iba štvrtina respondentov internetového prieskumu. Viac ako polovica mladých ľudí by sa o histórii chcela učiť iným spôsobom. Viac ako tri štvrtiny všetkých respondentov by pri výučbe moderných dejín využili vo väčšej miere filmy, diskusie a návštevy dôležitých lokalít.
