Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho manželkou bola dcéra medzinárodne uznávaného českého filozofa Jana Patočku, mali spolu tri deti.
Autor TASR
,aktualizované Praha 16. februára (TASR) - Vo veku 84 rokov zomrel český filozof, vysokoškolský pedagóg a signatár Charty 77 Jan Sokol. V minulosti zastával aj post ministra školstva a kandidoval za českého prezidenta. Informoval o tom v utorok český Deník N s odvolaním sa na Knižnicu Václava Havla.
Jan Sokol sa narodil v roku 1936 v Prahe a pôvodne sa využil za zlatníka. V 60. rokoch študoval matematiku na Karlovej univerzite. Okrem iného pracoval aj ako hodinár, programátor či výskumný pracovník a popri tom sa venoval aj filozofii. Zaoberal sa najmä tzv. filozofickou antropológiou skúmajúcou človeka a jeho problémy vo svete.
Patril medzi prvých signatárov Charty 77, pohyboval sa v disidentských kruhoch a prispieval do samizdatovej tvorby. Po páde komunistického režimu začal prednášať filozofiu, antropológiu a religionistiku na Karlovej univerzite, kde sa stal v roku 2000 prvým dekanom fakulty humanitných štúdií.
Po nežnej revolúcii vstúpil aj do politiky, keď pôsobil ako poslanec československého Federálneho zhromaždenia. V roku 1998 bol niekoľko mesiacov ministrom školstva vo vláde premiéra Josefa Tošovského.
V roku 2003 ho českí sociálni demokrati navrhli za prezidentského kandidáta, porazil ho však neskorší prezident Václav Klaus.
Podľa servera iDNES.cz patril Jan Sokol medzi najvýraznejších českých kresťanských intelektuálov. Jeho manželkou bola dcéra medzinárodne uznávaného českého filozofa Jana Patočku, mali spolu tri deti.
Jan Sokol sa narodil v roku 1936 v Prahe a pôvodne sa využil za zlatníka. V 60. rokoch študoval matematiku na Karlovej univerzite. Okrem iného pracoval aj ako hodinár, programátor či výskumný pracovník a popri tom sa venoval aj filozofii. Zaoberal sa najmä tzv. filozofickou antropológiou skúmajúcou človeka a jeho problémy vo svete.
Patril medzi prvých signatárov Charty 77, pohyboval sa v disidentských kruhoch a prispieval do samizdatovej tvorby. Po páde komunistického režimu začal prednášať filozofiu, antropológiu a religionistiku na Karlovej univerzite, kde sa stal v roku 2000 prvým dekanom fakulty humanitných štúdií.
Po nežnej revolúcii vstúpil aj do politiky, keď pôsobil ako poslanec československého Federálneho zhromaždenia. V roku 1998 bol niekoľko mesiacov ministrom školstva vo vláde premiéra Josefa Tošovského.
V roku 2003 ho českí sociálni demokrati navrhli za prezidentského kandidáta, porazil ho však neskorší prezident Václav Klaus.
Podľa servera iDNES.cz patril Jan Sokol medzi najvýraznejších českých kresťanských intelektuálov. Jeho manželkou bola dcéra medzinárodne uznávaného českého filozofa Jana Patočku, mali spolu tri deti.
TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil.
Jan Sokol sa narodil 18. apríla 1936 v Prahe. Jeho otcom bol český architekt Jan Sokol, starým otcom astronóm František Nušl. Brat Václav Sokol je výtvarník a ilustrátor.
Po základnej škole sa vyučil za zlatníka a týmto remeslom sa v 50. rokoch aj živil. Zmaturoval v roku 1958 prostredníctvom diaľkového štúdia a začiatkom 60. rokov absolvoval niekoľko semestrov matematiky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity.
V rokoch 1964 - 1990 pracoval ako informatik, programátor a neskôr bol vedúcim výskumným pracovníkom vo Výskumnom ústave matematických strojov. Napísal aj mnoho vedeckých článkov a kníh o počítačoch, ako napríklad Jak počítá počítač (1979).
Jeho svokor bol známy český filozof - fenomenológ a jeden z prvých signatárov a hovorcov Charty 77 Jan Patočka (1907 - 1977). Aj preto vo filozofii vychádzal Sokol z fenomenologickej tradície a ťažisko jeho záujmu tvorila filozofická antropológia, ale aj vzťah filozofie a náboženstva, filozofie a vedy či filozofie a politiky.
Podobne ako jeho svokor aj on patril k prvým signatárom Charty 77. Po novembrových udalostiach v roku 1989, ktoré viedli k pádu totalitného režimu v Československu, sa zapojil do politického života.
V roku 1990 sa kandidoval za Občianske fórum (OF) do Federálneho zhromaždenia a pôsobil ako podpredseda Snemovne národov, bol predsedom poslaneckého klubu OF a parlamentnej delegácie v Európskom parlamente. Po rozpade OF začiatkom roku 1991 sa stal členom Občianskeho hnutia, ktoré však vo voľbách v roku 1992 zaznamenalo neúspech.
Sokol sa potom vrátil k akademickej činnosti, ktorej sa venoval od roku 1990. Prednášal filozofiu, antropológiu a religionistiku na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1997 sa stal docentom a o tri roky neskôr profesorom. Od roku 2000 pôsobil na Fakulte humanitných vied Karlovej univerzity, ktorú zakladal a sedem rokov viedol ako dekan. V rokoch 2008 - 2009 prednášal aj na Harvardovej univerzite v Spojených štátoch.
Akademickú dráhu prerušil v roku 1998, keď niekoľko mesiacov zastával post ministra školstva vo vláde Josefa Tošovského. V roku 2003 sa ako kandidát ČSSD, KDU-ČSL a US-DEU uchádzal o funkciu prezidenta Českej republiky, porazil ho však Václav Klaus.
Jan Sokol napísal viacero filozofických kníh, ako Filosofická antropologie. Člověk jako osoba; Čas a rytmus; Člověk a náboženství; Mistr Eckhart a středověká mystika; Moc, peníze a právo, z ktorých niektoré vyšli vo viacerých vydaniach. Patril tiež medzi aktívnych prispievateľov a editorov Wikipédie.
S manželkou Františkou Patočkovou, s ktorou sa oženil v roku 1961, mal dcéru a dvoch synov.
Jan Sokol sa narodil 18. apríla 1936 v Prahe. Jeho otcom bol český architekt Jan Sokol, starým otcom astronóm František Nušl. Brat Václav Sokol je výtvarník a ilustrátor.
Po základnej škole sa vyučil za zlatníka a týmto remeslom sa v 50. rokoch aj živil. Zmaturoval v roku 1958 prostredníctvom diaľkového štúdia a začiatkom 60. rokov absolvoval niekoľko semestrov matematiky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity.
V rokoch 1964 - 1990 pracoval ako informatik, programátor a neskôr bol vedúcim výskumným pracovníkom vo Výskumnom ústave matematických strojov. Napísal aj mnoho vedeckých článkov a kníh o počítačoch, ako napríklad Jak počítá počítač (1979).
Jeho svokor bol známy český filozof - fenomenológ a jeden z prvých signatárov a hovorcov Charty 77 Jan Patočka (1907 - 1977). Aj preto vo filozofii vychádzal Sokol z fenomenologickej tradície a ťažisko jeho záujmu tvorila filozofická antropológia, ale aj vzťah filozofie a náboženstva, filozofie a vedy či filozofie a politiky.
Podobne ako jeho svokor aj on patril k prvým signatárom Charty 77. Po novembrových udalostiach v roku 1989, ktoré viedli k pádu totalitného režimu v Československu, sa zapojil do politického života.
V roku 1990 sa kandidoval za Občianske fórum (OF) do Federálneho zhromaždenia a pôsobil ako podpredseda Snemovne národov, bol predsedom poslaneckého klubu OF a parlamentnej delegácie v Európskom parlamente. Po rozpade OF začiatkom roku 1991 sa stal členom Občianskeho hnutia, ktoré však vo voľbách v roku 1992 zaznamenalo neúspech.
Sokol sa potom vrátil k akademickej činnosti, ktorej sa venoval od roku 1990. Prednášal filozofiu, antropológiu a religionistiku na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity. V roku 1997 sa stal docentom a o tri roky neskôr profesorom. Od roku 2000 pôsobil na Fakulte humanitných vied Karlovej univerzity, ktorú zakladal a sedem rokov viedol ako dekan. V rokoch 2008 - 2009 prednášal aj na Harvardovej univerzite v Spojených štátoch.
Akademickú dráhu prerušil v roku 1998, keď niekoľko mesiacov zastával post ministra školstva vo vláde Josefa Tošovského. V roku 2003 sa ako kandidát ČSSD, KDU-ČSL a US-DEU uchádzal o funkciu prezidenta Českej republiky, porazil ho však Václav Klaus.
Jan Sokol napísal viacero filozofických kníh, ako Filosofická antropologie. Člověk jako osoba; Čas a rytmus; Člověk a náboženství; Mistr Eckhart a středověká mystika; Moc, peníze a právo, z ktorých niektoré vyšli vo viacerých vydaniach. Patril tiež medzi aktívnych prispievateľov a editorov Wikipédie.
S manželkou Františkou Patočkovou, s ktorou sa oženil v roku 1961, mal dcéru a dvoch synov.
