Praha 28. februára (TASR) - Vo veku 74 rokov zomrel po dlhodobých zdravotných problémoch český filmový a divadelný herec Jiří Pecha. Informoval o tom vo štvrtok spravodajský portál Novinky.cz s odvolaním sa na hovorkyňu brnianskeho divadla Husa na provázku, v ktorom Pecha pôsobil.

Jiří Pecha sa narodil v novembri 1944 v Třebíči na južnej Morave v rodine divadelných ochotníkov. Práve vďaka tomu trávil už od detstva čas v divadle. Spolu s bratom Františkom navštevoval predstavenia svojich rodičov, avšak už od druhej triedy základnej školy dostávali súrodenci detské úlohy.

Venoval sa nielen divadlu, ale aj športu, konkrétne behu a hádzanej. Vyučil sa za automechanika, ale viac ho lákali dosky, ktoré znamenajú svet. Absolvoval talentové skúšky na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne, kde komisiu zaujal do takej miery, že ho na školu prijali, hoci nemal maturitu. Prisľúbil, že si ju urobí dodatočne, a hoci sa tak nestalo, vysokú školu úspešne dokončil.

Na JAMU sa zoznámil s takmer o päť rokov mladším Bolekom Polívkom, s ktorým ho spájalo nielen celoživotné priateľstvo, ale obaja herci boli v divadle i vo filme veľmi častými hereckými partnermi.

"Keď Bolek začínal, ostával mi rok do promócie, a tak sme sa poznali hlavne z krčiem. Okrem lumpární sme robili spoločne divadlo. Ešte na škole totiž na podnet našich profesorov vznikla Hus na provázku," zaspomínal si Jiří Pecha.

Medzitým stihol hrať aj v divadle Večerní Brno, aj v Slováckom divadle v Uherskom Hradišti, od roku 1972 však definitívne ostal v súbore, ktorý bol počas normalizácie donútený premenovať sa na "Divadlo na provázku". Tu Jiří Pecha odohral svoje zásadné predstavenia, spomedzi ktorých možno spomenúť napríklad titulnú úlohu v Shakespearovej dráme Král Lear.

Za inscenáciu Babička-fetišistická revue získal cenu Alfreda Radoka. Zaskvel sa tiež v hre písanej pre jedného herca Nejsem svůj pes či spoločne s Polívkom v známej divadelnej groteske Ladislava Smočka Podivné odpoledne Dr. Zvonka Burkeho.

Na televíznej obrazovke sa Jiří Pecha objavil prvý raz v brnianskej rozprávke Kazisveti (1973). O päť rokov neskôr ho režisér Karel Sís obsadil do filmového spracovania divadelného predstavenia Balada pre banditu na motívy známej prózy Ivana Olbrachta Nikola Šuhaj loupežník. Televízne a filmové úlohy začali Pechovi od tých čias výrazne pribúdať. Nemohol chýbať ani vo filmovom spracovaní Polívkovho predstavenia Šašek a královna, ktoré na strieborné plátno v roku 1987 preniesla Věra Chytilová.

Práve Chytilová obsadila Polívku a Pechu do svojej trpkej komédie Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992). Rola anjela priniesla Jiřímu Pechovu popularitu rovnako ako pravidelné účinkovanie v televíznych Manéžach Bolka Polívky. Výrazná bola tiež úloha starého Zilvara z chudobinca v seriáli Bylo nás pět, ktorý v roku 1994 nakrútil Karel Smyczek.

V roku 1996 si Jiří Pecha opäť po Polívkovom boku zahral vo filme Zapomenuté světlo režiséra Vladimíra Michálka, a tiež v rozprávke Lotrando a Zubejda, ktorú nakrútil Karel Smyczek.

Po filmoch Musíme si pomáhat (Jan Hřebejk, 2000) a Krajinka (Martin Šulík, 2000) dostal Jiří Pecha opäť veľký herecký priestor v Hřebejkovej komédii Pupendo (2003). Naposledy sa na plátne objavil v pokračovaní rozprávky Anděl Páně Jiřího Stracha a v televíznom seriáli Labyrint toho istého režiséra.

Jiří Pecha bol dva razy ženatý, z oboch manželstiev má tri dcéry. Popri Polívkovi považoval za svojich priateľov aj hercov Miroslava Donutila a Arnošta Goldflama. Často ho volali prezývkou Peca, ktorú mu vymyslel na vysokej škole režisér Petr Scherhaufer. V roku 2000 napísal Boris Dočekal o hercovi knihu rozhovorov s názvom Jiří Pecha hraje srdcem.